Krátky hraný film Táto izba sa nedá zjesť v réžii Emílie Ondriašovej — citlivá adaptácia rovnomennej novely spisovateľky Nikol Holzerovej o dospievajúcej Tereze a o tom, čo dieťa nedokáže pomenovať — je súčasťou bloku Krátke filmy II v Medzinárodnej súťaži krátkych filmov 32. ročníka IFF Art Film Košice. Snímka nakrútená na 35 mm filmovom materiáli vznikla ako absolventský projekt VŠMU. Obe festivalové projekcie — v sobotu 20. júna o 16.30 a v pondelok 22. júna o 10.30 — boli spojené s úvodom a diskusiou v prítomnosti režisérky Emílie Ondriašovej a producentky Marianny Vadovičovej.
Pre režisérku Emíliu Ondriašovú bola voľba literárnej predlohy zámerná. „Počas školy som začala koketovať s myšlienkou, že by som si vyberala témy do filmov nielen z osobného života, čo je taký klasický prístup na škole. Veľmi veľa čítam, mám rada slovenských aj českých autorov. Keď som si prečítala knihu Nikol Holzerovej Táto izba sa nedá zjesť, povedala som si, že to je jedna z malých kníh, ktoré by mali uzrieť svetlo sveta aj vo filmovej podobe,“ povedala Ondriašová. Nie je to jej prvá adaptácia — predtým ako školské cvičenie spracovala aj poviedku Prázdniny zo zbierky Duša Martinčoka Niekto sa nájde, ktorá vo forme jej krátkeho filmu Tento divný deň mala premiéru v Krakove.
Holzerovej novela je napísaná z perspektívy hrdinky v troch vekových obdobiach — vo veku 12, 15 a 18 rokov. Ondriašová si v krátkom filme zvolila iný prístup, no detskú a tínedžerskú perspektívu ponechala. „Je to nevyhnutné, lebo človek vidí, ako sa mení vnímanie tej istej situácie, keď má dvanásť, pätnásť a osemnásť. Skutočne to nie je to isté. Nepozerá sa dieťa na toho staršieho muža rovnako, keď má dvanásť rokov a keď má osemnásť. Asi preto si Nikol zvolila tento prístup,“ vysvetlila režisérka.
Film stavia na obrazných metaforách, ktoré si požičala priamo z knihy. „Mnoho z nich sme dokázali zobrať a preniesť na plátno — a majú obrovskú silu. Nikol sa darí vytvoriť pocit nepríjemna, túžby alebo väzenia nie cez deskriptívne rozprávanie, ale práve cez tie metafory, ktoré v nás emóciu vyvolajú silnejšie, ako keby to opísala na rovinu,“ priblížila režisérka. Jednou z najsilnejších scén je omietka v ústach hrdinky — a v tomto prípade ide o reálnu omietku, nie rekvizitu. So scenografkou Natáliou Minárikovou ju podľa Ondriašovej dlho riešili: „Niekto vyrobil stenu, ale tá nevyzerala veľmi dobre. Našťastie sme mali reálnu scénu — a tá nakoniec skončila vo finálnom strihu. Áno, mala v ústach reálnu omietku. Mali sme však pripravenú vodu aj lavóre, kam to mohla vypľuť. Dala to,“ prezradila Ondriašová.
Krehkú tému spracovala s vedomím istých rizík. „Pri každom filme sa človek bojí, čo z toho vznikne. Vedela som ale, že tá látka je strašne dobrá — a rovnako dobrý bol aj casting. Viktória Šuplatová, ktorá hrala pätnásťročnú Terezu, a Ady Hajdu, ktorý hral pedagóga, sa poznajú dlhé roky. Ady ju, ako hovorí, kočíkoval, keď bola malá. Bolo to pre ňu trošku divné, ale aj vďaka tomu sa na filmovej scéne vytvoril bezpečný priestor — mali sme blízke vzťahy a navzájom sme sa podporovali,“ povedala. Z dnešného pohľadu by však niektoré veci urobila inak: „Takýto projekt by si vyžadoval konzultáciu s psychológom, možno aj detským alebo tínedžerským, a na pľaci by mala byť koordinátorka intimity. V našom prípade to vtedy nebolo možné — ale určite by to nemalo byť bez nich,“ dodala Ondriašová.
Cestu literárnej adaptácie Ondriašová chce sledovať aj ďalej. „Túto konkrétnu tému aktuálne ďalej skúmať nepotrebujem — keď ju človek raz spracuje, na chvíľu chce mať od toho pokoj. Ale určite plánujem adaptovať ďalej literatúru. Slovenských aj českých autorov je naozaj dosť a sú výborní — zaslúžili by si objaviť vo filmových adaptáciách,“ povedala režisérka, ktorá priznala, že ďalší titul už má „na muške“.
Producentka Marianna Vadovičová zhrnula vznik filmu ako jednu z najlepších svojich školských spoluprác. „Film vznikol ako cvičenie na VŠMU a absolútne sme nečakali, že z toho vznikne taký pekný film. Je krásny vo svojej jednoduchosti,“povedala. Pre voľbu materiálu bola podľa nej rozhodujúca režisérka. „Presvedčila ma Emília Ondriašová, ktorej zapálenie pre túto knižnú predlohu som videla od prvej sekundy. Dôverovala som jej, že to bude dobrá téma a že to celé dobre dopadne. Bola to najlepšia spolupráca na škole — každý tvorca žil pre ten projekt,“ doplnila Vadovičová.
Voľba 35-milimetrového filmového materiálu bola podľa Vadovičovej čiastočne daná samotným cvičením, čiastočne dramaturgickým rozhodnutím. „Bolo to súčasťou cvičenia a zároveň aj režijno-producentské rozhodnutie. Nejakým spôsobom sme spárovali tému s tým materiálom — vedeli sme, že toto bude dobrá látka na spracovanie v obmedzeniach, ktoré sme mali. Trochu sme bojovali s počtom rolí aj s dĺžkou cvičenia, ktoré malo byť kratšie, než nakoniec bolo, ale myslím si, že to dobre vyšlo,“ povedala producentka. K celkovej dostupnosti krátkeho filmu doplnila: „Odkedy Audiovizuálny fond otvoril výzvu aj pre krátkometrážne filmy, vzniká ich oveľa viac — a dúfam, že ich budeme vidieť ešte viac aj v kinách.“
Úlohu producenta pri filme s citlivou témou vidí Vadovičová ako garanta bezpečného priestoru. „Úlohou producenta je, aby sa všetci v tom procese cítili bezpečne — tvorcovia aj herci. A keďže film vznikol podľa knižnej predlohy, snažili sme sa nejakým spôsobom konzultovať aj s autorkou samotnej novely.“ S Nikol Holzerovou boli v kontakte, no autorka sa k hotovému filmu zatiaľ nevyjadrila. „Dúfam, že tým pádom si o tom nemyslí nič zlé,“ dodala Vadovičová s úsmevom.
Spolupráca s Ondriašovou pokračuje. „Máme rozpracovaný celovečerný film, ktorý píše scenárista Adrián Bihári — spoznali sme sa tiež na škole — a režírovať ho bude Emília. Plus jeden ďalší krátky film s Adriánom Bihárim a viacero ďalších titulov v ranejšom štádiu,“ prezradila Marianna Vadovičová.
O víťazovi Medzinárodnej súťaže krátkych filmov 32. ročníka IFF Art Film rozhodne trojčlenná medzinárodná porota (Maciej Gil z Poľska, Mohammed Almughanni z Palestíny a Barbora Sliepková zo Slovenska), víťazný film získa sošku Modrého anjela. Kompletný program festivalu (19. – 25. júna 2026) nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.
32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:
Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.
Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.
Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond
Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita
Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav
Automotive partner: AUTO-VALAS
Oficiálny hotel: Hotel Yasmin
Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia
Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach
Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp
Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl
Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič
Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice
Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING
Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie
