Na 31. ročníku IFF Art Film sa tento rok po prvýkrát udeľuje aj ocenenie Modrý anjel / Cena FIPRESCI. O laureátovi rozhodnú členovia poroty FIPRESCI. Členovia nezávislej poroty patria do Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI – Fédération Internationale de la Presse Cinématographique) a zameriavajú sa na oceňovanie filmov, ktoré vynikajú umeleckou, technickou či obsahovou kvalitou. Tento rok porotu tvoria Mária Ferenčuhová, Jonathan Murray zo Spojeného kráľovstva a Malik Berkati, ktorý pôsobí v Berlíne.
Porota hodnotí tri tituly z Medzinárodnej súťaže hraných filmov — Toxicita, Perla a DJ Ahmet — ako aj tri filmy z Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy — To nie je môj film, Letopis a Medové týždne. V sekcii Slovenská sezóna budú porotou hodnotené dve celovečerné snímky: Kronika večných snílkov a Tieň víťazstva.
Jonathan Murray: „Filmová kritika funguje ako most medzi tvorcami a divákmi. Umožňuje tvorcom počuť názor publika, pretože my, kritici, sme v prvom rade tiež diváci.”
Prvým členom poroty je Jonathan Murray zo Spojeného kráľovstva, ktorý je profesor filmovej teórie, histórie a kritiky na Edinburskej univerzite. Je autorom viacerých významných filmových publikácií, spoluautorom magazínu Cineaste a jedným zo šéfredaktorov odborného časopisu Journal of British Cinema and Television.
Jonathan, ako sa u vás rozvinul záujem o filmovú kritiku a čo vás priviedlo k tomu, že ste sa stali porotcom na IFF Art Film?
Môj záujem o filmovú kritiku vznikol už v tínedžerskom veku, keď som pracoval ako premietač v kine. Dovtedy som chodil do kina bežne s priateľmi a rodinou, ale až keď som začal pracovať v premietacej kabíne, začal som vidieť oveľa viac filmov, rôzne druhy filmov z rôznych častí sveta, o miestach a kultúrach, o ktorých som nič nevedel, ani som ich nikdy nevidel. A vtedy som tomu úplne prepadol. Od toho momentu to so mnou išlo ďalej.
Ako hodnotíte filmovú produkciu na Art Film Feste v porovnaní s inými festivalmi, ktoré ste navštívili?
Jedna z najlepších vecí na tomto festivale je, že poskytuje pohľad na rôzne podoby európskeho filmu, ktoré by som doma vo Veľkej Británii nemal šancu vidieť. Nejde len o jednotlivé filmy či konkrétnych tvorcov, ale o lepšie pochopenie filmovej kultúry na Slovensku a v okolitých krajinách.
Čo považujete za najväčšiu výzvu pri hodnotení filmov? Je to porovnávanie kvality rôznych filmov alebo niečo iné?
Jednou z veľkých výziev je porovnať to, čo si človek osobne cení na kinematografii, s pohľadmi kolegov v porote, ktorých predtým nepoznal. Je to skvelá príležitosť nielen spoznať nové filmy, ale aj názory iných odborníkov, a to, čo si najviac vážia na kinematografii. Je v tom ľudský aj filmový rozmer, oba sú zaujímavé, veľmi obohacujúce a zábavné.
Akú úlohu zohráva filmová kritika v rozvoji a napredovaní filmu dnes?
Filmová kritika funguje ako most medzi tvorcami a divákmi. Umožňuje tvorcom počuť názor publika, pretože my, kritici, sme v prvom rade tiež diváci. Zároveň poskytujeme ostatným divákom širší kontext k tomu, čo sledujú. Informujeme teda obojstranne publikum aj filmárov.
Ako člen poroty FIPRESCI na IFF Art Film — čo považujete za najdôležitejšie pri hodnotení filmov v súťaži?
To je dobrá otázka. Keď sledujem film, snažím sa si čo najpresnejšie zapamätať, ako na mňa pôsobil — čo vo mne vyvolal, čo mi ukázal, čomu ma naučil. Jasná spomienka na ten zážitok v tmavej kinosále je pre mňa základ, keď o tom potom diskutujeme s kolegami v porote.
Aké sú vaše najväčšie výzvy pri rozhodovaní o víťazovi súťaže? Je to porovnávanie rôznych kultúrnych perspektív alebo technických a umeleckých faktorov?
Hlavnou výzvou sú podľa mňa technické a umelecké aspekty. Práve vďaka remeselnej zručnosti a umeleckému majstrovstvu filmára dokážeme pochopiť aj jeho kultúrne pozadie. Bez remesla a umenia by tam nebolo nič.
Aké zmeny v kinematografii za posledných desať rokov vás najviac prekvapili?
Ak môžem odpovedať spomenutím nie zmeny, ale skôr jej absencie, tak dnes nás všetkých obklopujú streamovacie médiá, najmä seriály, ktoré môžete sledovať osem, desať, dvanásť hodín, a na budúci rok zasa ďalšiu sériu. Čo ma však príjemne prekvapuje, je, že filmári aj v tomto kontexte stále veria v silu jedného príbehu, ktorý trvá 80 až 120 minút. Príbehu, ktorý je destilovaný, rozprávaný čo najstručnejšie, a zažívate ho v konkrétnom čase a priestore. To je pre mňa podstata filmového zážitku, a dúfam, že to tak zostane aj naďalej.
Mária Ferenčuhová: „Naším jediným kritériom je slobodne sa rozhodovať podľa našich vkusových preferencií a profesionálnej skúsenosti — a z toho potom môže vzísť len dobrý film ako víťaz.”
Slovenské zastúpenie v porote má poetka, prekladateľka a filmová teoretička Mária Ferenčuhová. Je autorkou a editorkou troch monografií o filme a napísala päť básnických zbierok. Okrem bohatej literárnej činnosti sa venuje aj akademickej práci a prednáša na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V minulosti pôsobila na VŠMU a dnes pracuje ako vedecko – výskumná pracovníčka v Slovenskom filmovom ústave. V oblasti filmu sa špecializuje najmä na slovenský dokumentárny film a filmové eseje.
Mária, čo vás priviedlo k filmovej kritike a čo vás najviac fascinuje na hodnotení filmov?
Začalo sa to celé pri scenáristike, keď som bola študentka a uvedomila som si, že scenáristika nie je to isté čo literárne písanie. Zistila som, že to, čo dokážem s filmami robiť, nie je napísať niečo, z čoho raz bude film, ale potrebujem mať hotový film, aby som z neho vedela spracovať text, s ktorým budem spokojná. Kritika bola vlastne riešením z núdze — keď som pochopila, že na scenáristiku možno ešte musím dozrieť, alebo robiť niečo iné.
Ako vnímate slovenský filmový priemysel dnes a čo by podľa vás mal robiť, aby získal väčšie medzinárodné uznanie?
Slovenská kinematografia má medzinárodné uznanie — naše animované, dokumentárne aj hrané filmy si festivaly všímajú, pozývajú ich, vyberajú ich do súťaží a získavajú aj ocenenia. Čo by mohli robiť inak distribútori či samotný priemysel, je cielene lákať divákov do kín. Naučiť sa pracovať s cieľovou skupinou, pre ktorú sú filmy určené, a vedieť ju vtiahnuť do diváckej skúsenosti. Hoci sa to mení, stále mám pocit, že na Slovensku pretrváva skreslený názor, že slovenská kinematografia nestojí za veľa. Možno je to aj dôsledok častého sledovania seriálov alebo návyku chodiť do kina, ktorý má len úzka časť populácie.
Na čo sa pri hodnotení filmov zameriavate najviac — na originalitu, herecké výkony alebo technické aspekty?
Filmové dielo je komplex všetkých týchto zložiek a nedokážem ich úplne oddeliť. Môže ma uchvátiť kamera alebo spôsob, ako je film spracovaný, ale ak je to jediná silná stránka, znamená to, že filmu niečo chýba. Keď považujem film za mimoriadne vydarený, väčšinou sú všetky tieto aspekty v rovnováhe. Ale ak je niektorý zámerne potlačený, napríklad film pôsobí špinavo, surovo tak rozmýšľam, aký zámer za tým je. Keď je ten zámer zrejmý, alebo mi pri sledovaní dôjde, prečo to tak je, vnímam to ako niečo, čo filmu pomáha byť ešte pútavejším a zasiahnuť diváka.
Kedy ste naposledy videli film, ktorý vás úplne prekvapil a zmenil váš pohľad na kinematografiu?
Myslím, že človek takéto prekvapenia zažíva hlavne v mladosti — moje formujúce divácke skúsenosti prišli asi medzi sedemnástym a dvadsiatym piatym rokom. Spomínam si na filmy ako Pasoliniho Teorema, Kubrickov Mechanický pomaranč, filmy Larsa von Triera, Agnes Vardovej alebo celú francúzsku novú vlnu, tie ma veľmi formovali a ovplyvnili aj môj ďalší filmovo-kritický vkus. Stáva sa mi to však aj dnes, niekedy na film reagujem fyzicky, čo sa mi v mladosti nestávalo. Možno je to tým, že súčasné filmy pracujú s inými prostriedkami, sú viac viscerálne, cielia na telo a myseľ. Stále ma však filmy dokážu prekvapiť, len už zriedkavejšie. Ale ešte som sa nedostala do fázy, že by som mala pocit že som videla všetko.
Čo pre vás znamená byť súčasťou poroty FIPRESCI na IFF Art Film a ako túto skúsenosť vnímate v porovnaní s inými festivalmi?
Byť v porote FIPRESCI je veľká vec. Nemyslím teraz všeobecne na európske či svetové festivaly, ale to, že máme FIPRESCI súťaž aj na Slovensku a práve na Art Filme, je pre mňa dôležité. Art Film patrí k mojim najobľúbenejším festivalom. Keď som bola v prvom ročníku na vysokej škole, robila som presne túto prácu, čo teraz vy. Tento festival ma sprevádza celý môj profesionálny život, či už ako novinárku, účastníčku industry sekcie, porotkyňu alebo diváčku. Na Art Filme takpovediac vyrástol aj môj syn, ale aj ja profesionálne.
Ako porotkyňa FIPRESCI na IFF Art Film — čo považujete za najdôležitejší aspekt pri hodnotení filmov v súťaži?
Sme porota, ktorá sa snaží byť otvorená a snažíme sa byť nepredpojatí, preto si vopred nenastavujeme kritériá. Niektoré filmy sme už možno videli na iných festivaloch, ale pre mňa sú mnohé nové. Debatujeme o tom, ako ich vnímajú moji dvaja kolegovia, napríklad ako vnímajú nový slovenský film Rasťa Boroša, ktorý je na naše pomery unikátny, ale zároveň je prepojený s množstvom súčasných aj starších filmov, ktoré sú pre nás historickými a estetickými referenciami. Porovnávame si teda naše divácke, kultúrne, aj ľudské skúsenosti. Je to práca, ktorá je stále v procese. A ak budeme mať na nejaký film odlišné názory, sme pripravení sa pohádať — v láske a rešpekte. Ale zatiaľ, keďže sme už spolu strávili niekoľko dní, mám pocit, že sa budeme skôr zhodovať, než hádať.
Aké sú vaše najväčšie výzvy pri rozhodovaní o víťazovi? Je to porovnávanie rôznych kultúrnych perspektív, technických alebo umeleckých faktorov?
Je to vždy individuálne, závisí to od prípadu k prípadu. Každý prichádza s iným profesionálnym zázemím, preferenciami, žánrovým a estetickým vkusom. Toto je moja prvá čisto kritická porota, takže z tohto pohľadu sme nastavení dosť podobne. Nemusíme sa sporiť o to, či je film dobre postprodukčne spracovaný. To, či má dobrý zvukový dizajn, vieme oceniť, aj keď nevidíme úplne do všetkých fáz produkcie alebo postprodukcie. Hodnotíme len výsledok. Možno sme menej ovplyvnení východiskami alebo požiadavkami kultúrnej politiky. Pre mňa je to teda otvorenosť a sloboda, čo síce priamo neodpovedá na otázku kritérií, ale ak je naším kritériom to, že sa budeme slobodne rozhodovať na základe našich vkusových preferencií, diváckych zážitkov a profesionálnej skúsenosti, potom z toho môže vzísť jedine dobrý film ako víťaz.
Aké zmeny ste zaznamenali v kinematografii za posledných desať rokov, ktoré vás najviac prekvapili?
Nemyslím si, že by sa kinematografia za posledných desať rokov zásadne zmenila. Vo chvíli, keď už nastúpila digitalizácia a už sa nemusíme konfrontovať s tým, že sa videofilmy prepisujú na 35 mm materiál a to, čo bolo pôvodne točené pre malú obrazovku, sa objavuje na veľkom plátne, a nebolo to avantgardné gesto, ale produkčná nutnosť. Hovorím predovšetkým o slovenskej kinematografii. Dnes je príznak veľkého zrna alebo videotechniky skôr naratívnym alebo avantgardným rozhodnutím, nezdá sa mi, že by išlo o nejaké nečakané gesto. Kinematografia je ešte stále vlastne veľmi mladé umenie a má viacero historických fáz a cyklov, ale nemám pocit, že by ma niečo prekvapovalo až tak. Ale keďže som spomínala tú telesnú divácku skúsenosť, tak v súvislosti s tým som si všimla tlačenie hraníc v tom diváckom zakúšaní, ktoré je podstatne viac zamerané na telo — alebo možno som len ja citlivejšia na tieto filmy a tieto prostriedky sa používali aj v minulosti. Keď si spomeniem na experimentálne filmy, kde si režisér pripevnil kameru na nohu alebo úzke zábery na morskú hladinu, ktorej vlnenie vyvoláva nevoľnosť — tieto techniky tu boli dávno. Skôr teda sledujem, ako sa mení moje vlastné vnímanie kinematografie, než aby som hodnotila premeny slovenskej alebo svetovej kinematografie.
Malik Berkati: „Filmoví kritici by mali ľuďom pripomínať, prečo sa oplatí vidieť film na veľkom plátne. Kvôli hudbe, emóciám, zážitku.“
Tretím členom poroty je švajčiarsky novinár a filmový kritik Malik Berkati, ktorý pôsobí v Berlíne. Je šéfredaktorom medzinárodného online magazínu j:mag, zameraného na kultúru a spoločenské témy. Dlhodobo pôsobí ako porotca na viacerých medzinárodných filmových festivaloch v Európe a Ázii. Je členom FIPRESCI, ale aj ďalších profesionálnych organizácií ako Európska filmová akadémia či Švajčiarska asociácia filmových novinárov.
Vitajte, Malik, na IFF Art Film. Je toto vaša prvá návšteva Slovenska?
Nie, na Slovensku som bol ešte v časoch Československa, v Bratislave a Brne. Ale v Košiciach som prvýkrát.
Ako vnímate atmosféru festivalu?
Je fantastická. Veľmi srdečná, uvoľnená, veľmi sa mi páči.
Ste členom poroty FIPRESCI. Ako sa človek môže stať členom tejto organizácie?
Najprv musíte byť členom národnej novinárskej asociácie, napríklad v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Austrálii, a táto asociácia je potom členom federácie FIPRESCI.
Spolupracujete tu s kolegami, už ste videli niekoľko filmov. Ako vnímate spoluprácu v porote?
Je skvelé byť v porote zloženej z filmových kritikov, pretože máme podobný profesionálny pohľad. Nemáme vždy rovnaký názor na filmy, ale zdieľame rovnakú odbornú perspektívu.
Na čo sa zameriavate, keď sledujete film? Čo je pre vás dôležité?
Všetko je dôležité — od spôsobu, ako je film natočený, cez scenár, herecké výkony až po technické aspekty ako svetlo a zvuk. Pre nás, filmových kritikov, je to komplexné, nie len jeden aspekt.
Vo svete filmov máme dnes množstvo streamovacích platforiem a dokonca recenzie generované umelou inteligenciou. Má to nejaký vplyv na vašu prácu?
Určite áno. Pokiaľ ide o streaming, mám pocit, a myslím si, že nie som sám, že úlohou filmových kritikov je pripomínať ľuďom, prečo je dôležité chodiť do kina a vidieť film na veľkom plátne — kvôli hudbe, emóciám, zážitku. A čo sa týka umelej inteligencie, áno, AI môže napísať recenziu, ale nebude to to isté, čo píšem ja ako človek, pretože ja mám emócie. Kritika nie je veda, je to aj o vášni. AI to môže napodobniť, ale nikdy to nebude od srdca.
Úplne súhlasím. Emócie sú pri filmoch veľmi dôležité. Keď chýbajú, chýba aj dobrý film.
Presne tak. Ak vo vás film neprebudí emóciu, môže byť remeselne dobrý a fajn, ale umenie musí mať v sebe emóciu. A ešte jedna vec, AI nemá kontext. My máme kontext, vieme film zaradiť do spoločenského, politického či kultúrneho rámca, AI to môže mať len čiastočne, ale necíti realitu.
Aké budú kľúčové kritériá pri hodnotení filmov tu na IFF Art Film? Diskutovali ste o tom s kolegami?
Nemáme stanovené pevné kritériá. Ideme na film otvorene a necháme ho, aby k nám prehovoril. Nedá sa vopred povedať, čo bude rozhodujúce.
Máte nejaký obľúbený film?
Vo všeobecnosti? Každý deň mám iný, je to o emóciách. Niekedy si spomeniem na film z detstva, ktorý som miloval ako dieťa. Ale ak mám spomenúť jeden, asi Nebo nad Berlínom (1987) od Wima Wendersa. Ale zajtra už môže byť iný.
Ak by ste mohli zmeniť koniec nejakého známeho filmu, zmenili by ste ho?
Nie. Aj keď je koniec zlý, je to zodpovednosť režiséra. Nie je to môj príbeh, nezasahoval by som do toho.
Aká je vaša prvá silná filmová spomienka?
Keď som bol malý a prvýkrát som išiel s otcom sám do kina, bez mamy a sestry, a videli sme Star Wars. Nebol to prvý film, ktorý som videl, ale pamätám si to dodnes.
Kedy ste sa rozhodli stať sa filmovým kritikom?
Neviem, či som sa rozhodol, prišlo to samo. Na strednej škole a na univerzite som mal vášeň pre filmy, dokonca som vynechával hodiny, aby som mohol ísť do kina o druhej popoludní, kde som bol sám. Vyštudoval som politológiu, stal som sa novinárom a uvedomil som si, že moja vášeň je film. A je dobré mať aj iné zázemie, nielen filmové, aby ste mohli objavovať celý svet kinematografie.
Ako sa podľa vás zmenil svet filmov a kín za roky, čo v tejto oblasti pracujete?
Musím povedať, že filmy na platformách nesledujem, som proti tomu. Občas na festivaloch vidím filmy vyrobené pre platformy, ale často sú len formátované, alebo sa snažia tváriť ako umenie pre kino, aby presvedčili, že je to kvalitné, ale pre mňa je to falošné. A vidím, že ľudia sa opäť vracajú do kín, chcú filmy na veľkom plátne, chcú zdieľať emócie a dojmy s inými. Neviem, či sú streamovacie platformy budúcnosťou, možno nie.
Festivaly často premietajú aj staré filmy. Aj tu v Košiciach máme klasické slovenské filmy či Texaský masaker motorovou pílou. Je podľa vás dôležité ukázať tieto filmy mladšej generácii na veľkom plátne?
Určite áno. Klasické filmy boli natočené pre veľké plátno. Ak sú v dobrom stave alebo dobre zreštaurované, je veľmi dôležité vidieť ich v kine.
- ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:
Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.;
Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o., LGM, s.r.o., FORLIVE;
Festival finančne podporili: Audiovizuálny fond a Nadácia SPP
Festival je spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita;
Hlavní partneri: národná lotériová spoločnosť TIPOS, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., CODES Brand House;
Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia;
Automotive partner: Moris Slovakia
Reklamní partneri: Best Press, U. S. Steel Košice, ANTIK telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach, Northstar Communication;
Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, T4H, LEDGO, DELTA OnLine, ARICOMA, TelekomCLOUD;
Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, Kaviareň Slávia, PLOOM, Krušovice BOHÉM, pramenitá voda Lucka, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Aupark Shopping Center Košice, Pierre Baguette, Julius Meinl, Red Fox Golf Club; Oficiálne víno: Kubbo Select a Ostrožovič;
Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, See & Go, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, BigMedia, Košice City Guide, Košice v skratke, Film.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, MOJAkultúra, kino Sterio, Dopravný podnik mesta Košice, AHOJ TV;
Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Veľvyslanectvo Indie v Bratislave, Carmeuse Slovakia, DDDental, TINY Houses, ECO Technologies, Letisko Košice, Local Nomad Tours, Slovenský filmový ústav, Taper, YumEarth, Puella vône, Kvety Garomi, čLOVEčina hra, Rakúske kultúrne fórum, TESCO Store SK, CPK Transport, Tabačka Kulturfabrik, King Media, Východoslovenské múzeum v Košiciach, Letní filmová škola, KPK Reklama, MIHYRING, Zoberma taxi, Hair Factory Košice, Velvyslanectví České republiky v Bratislavě;
Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, El Nacional, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, Maiko Sushi, Macarons Košice, šum vináreň, Café de Paris, Casa Trade – Casablanca cafe, TATRATEA, Moritz Eis;
