Zamýšľala som sa nad tým, ako by to vyzeralo, keby s nami na Artfilme mohol byť Tato aj tento rok. Myslím, že si to viem predstaviť celkom presne, lebo som mala tú česť stráviť s ním niekoľko filmových festivalov v živote. Hneď po príchode by sa hodil (on by povedal švacol) do prvého hotelového bazéna, ktorý by stretol. Potom by sa natiahol do smokingu, obul by si cúgovky (lebo on nosil len dva typy obuvi: vibramky so žltými šnúrkami a cúgovky) a šiel by sa zabávať až do rána.
Na druhý deň by sa proces s bazénom a smokingom opakoval, ale pomedzi to by stihol aj 2 – 3 filmy. Viem, že sú ľudia, ktorí stíhajú na festivale denne filmov aj 5 – 6, ale potom nestíhajú uspokojiť ďalšie zmysly. A festival predsa nie je len o filmoch, ale aj o dobrotách, stretnutiach starých známych, prekvapivých zoznámeniach a objavoch všetkého druhu. Festivalové mesto sa mení z obyčajného rozpáleného letného mesta na osviežujúce multikultúrne centrum plné rôznorodých ľudí, ktorých spája spoločná vášeň pre dobré filmy.
Po filme by si Tato sadol do nejakej záhradnej reštaurácie, a popri dobrom jedle by pozoroval ľudí okolo seba. Poobdivoval by čučoriedky batôžkárky a ich ctiteľov, staré dámy, ktoré nazýval zrelým ovocím, zvítal by sa s filmármi a všetkých by pozabával svojím videním sveta.
A potom by bol zas čas ísť do kina, do bazéna, do smokingu…
Lucia Satinská
dcéra Júliusa Satinského dnes o 15. h pripevní vo Festivalovom parku tabuľku, ktorá patrí k oceneniu Hercova misia pre jej otca
