Už jeho kameramanský televízny debut a zároveň absolventský film Sladké hry minulého leta (1969) v réžii Juraja Herza znamenal úspešný štart. Vzbudil oprávnenú pozornosť kritiky, páčil sa divákom a získal Zlatú nymfu na festivale v Monte Carlo.
Písal sa rok 1969 a ešte v tom istom roku nakrútil Dodo Šimončič so svojím spolužiakom Elom Havettom aj ďalší kultový film Slávnosť v botanickej záhrade. Odvtedy patrí k tým kameramanom, ktorým je vzdialené pasívne snímanie reality, žánrové obrázky a statická kamera.
Počas jeho štúdia na pražskej FAMU bola katedra kamery skutočnou tvorivou dielňou. V súlade s klasickým vyhlásením Marcela Carného, že kamera umiestnená na vozíku kĺže, zdvíha sa, panorámuje a postupne preniká všade tam, kde to vyžaduje dejová zápletka, nestojí, ale stáva sa konajúcou osobou drámy, pokračoval Šimončič v objavovaní filmovej reči a nových výrazových prostriedkov aj neskôr.
Výrazný bol jeho podiel na druhom Havettovom filme Ľalie poľné (1972). Pokračovala aj jeho spolupráca s Jurajom Herzom, a to na filmoch Petrolejové lampy (1971), Sladké starosti (1984) a Galoše šťastia (1986), a stál pri zrode najlepších filmov, ktoré sa za minulé desaťročia na Slovensku i v Čechách nakrútili.
Ako kameraman sa podieľal na medzinárodnom úspechu jedného z najvýznamnejších slovenských filmov 70. rokov Ružové sny (1976) režiséra Dušana Hanáka. Jeho kameramanská práca bola ocenená na mnohých filmových a televíznych festivaloch.
Pôvodne však chcel študovať architektúru. Keď ho nevzali, odišiel pracovať do televízie, kde robil osvetľovača, asistenta kamery a asistenta produkcie pri dabingoch. Napokon v roku 1970 absolvoval FAMU v Prahe.
Za vyše tridsať rokov má na svojom konte približne šesťdesiat filmov a päťdesiat televíznych inscenácií. Je prezidentom Asociácie slovenských kameramanov.
Art Film Fest na jeho počesť uvedie v programe jeho kameramanský debut Sladké hry minulého leta (1969) režiséra Juraja Herza. Impresionisticky ladený film je oslavou radosti zo života a túžby po nemožnom. Hlavná hrdinka Muška svojou čistotou a bezhraničnou radosťou zo života fascinuje mužov okolo seba. Aj preto sa partia jej piatich nápadníkov – bohémov dokáže uvoľnene zabávať, snívať a radovať z každej chvíle. Svojím spôsobom života narúšajú miestne konvencie, a tak unikajú pred meštiackou každodennosťou, ktorá im veľa perspektívy neponúka. Tvorcovia pôvodne televízneho filmu a jednej z najvydarenejších adaptácií literárneho diela Guya de Maupassanta sa inšpirovali impresionistickými plátnami. Film získal Veľkú cenu – Zlatú nymfu a Osobitné uznanie za najlepší farebný program, s ocenením práce kameramana Šimončiča, na 10. Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo 1970 a Hlavnú cenu Ledňáček v rámci celej kolekcie predvedených filmov z obdobia normalizácie na 4. FINALE Plzeň 1990.
