Režisérsku stoličku vymenil Juraj Jakubisko na Art Film Feste za porotcovskú. Vedie Medzinárodnú porotu, ktorá z pätnástich súťažných filmov z celého sveta vyberie víťazov ocenení Modrý anjel. Jakubisko hovorí, že je to zodpovedná práca. Vyhrá vždy najlepší film?
Umenie nie je šport. Nemožno zmerať jeho výšku či šírku, a vybrať tak ,,naj” film. Navyše v súťaži sú filmy rôznych žánrov a s rôznymi umeleckými cieľmi, takže porovnávať ich je niekedy taký boj, akoby ktosi do ringu pustil ťažkú váhu s perovou.
Ako teda musí predseda poroty uvažovať?
Snažím sa už na prvých stretnutiach s kolegami porotcami presadiť istú líniu, jednotnú ideu, ako sa pozerať na filmy. A musím myslieť aj na to, ktorý film prinesie aký úžitok divákovi.
Aký by mal byť víťazný film?
Azda by mal objaviť novú myšlienku. Mám rád filmy, ktoré posúvajú moje myslenie.
Ale nemožno očakávať, že by niekto prišiel na nejaký nový ,,tvar” filmu. Experimentálny film sa dnes už koná ťažko. Filmový experiment bol už totiž zavŕšený. Má svoju abecedu a s tou musíme tvoriť. A tá abeceda má obmedzený počet hlások.
Môže byť teda najlepší film festivalu skutočne novátorský?
Videl som raz snímku o tom, ako môže človeka oklamať vlastný zrak. Ukázali tam obrázky jedného nemeckého grafika, čo robí čiernobiele kresby, na ktoré keď sa človek pozerá, akoby šiel po schodoch hore, ale vlastne ide dolu. Režisér to urobil vo filme. Povedal, že si máme dávať pozor na obrazové umenie a hlavne na televíziu. A že náš svet je vlastne len obraz, ktorý každý vidí inak. To bolo pre mňa zaujímavé a nové.
Prekvapila vás už aj na Art Film Feste počas úvodného víkendu nejaká snímka v Medzinárodnej súťaži hraných filmov?
Áno. A zhodou okolností sa tento film týka niečoho podobného – zhubnosti internetu. Hovorí o tom, akú má silu, kam až môže človeka posunúť a že dokonca ničí ľudské životy. To je dobrá myšlienka. Sme však len na začiatku festivalu, myslím si, že takých filmov bude viac.
Chce každý filmový tvorca vyhrávať na festivaloch?
My filmári sme veľmi ctižiadostiví. Aj najhorší filmár v celej histórii kinematografie až do poslednej sekundy verí, že raz získa Oscara. Koniec-koncov, človek nikdy nevie. Sú rôzne životné paradoxy.
Aké napríklad ste zažili vo filmovom svete?
Pred viacerými rokmi som bol v porote jedného nemeckého festivalu. V súťaži premietali film, o ktorom sme sa všetci porotcovia zhodli, aký je geniálny. Bolo to niečo ako Pulp Fiction, ale už dávno pred ním. Neuveriteľné! Postavy umierali, vracali sa do života… Dokonalá dramaturgia! A na záver festivalu pustili tento víťazný film. Celá porota sme sa potom pratali z kina kanálmi. Hlavnú cenu sme dali úplne zlému filmu.
Ako to?
Nám ten film premietli inak, lebo premietač prehodil filmové kotúče. Zdal sa nám preto experimentálny a čarovný.
Zuzana Kizáková
