Rumunský režisér Cristi Puiu na filmové festivaly nechodieva často. Pravidelne však na nich získava významné ocenenia, ktorých má na konte už päťdesiat. Jeho snímky sú na Art Filme často uvádzané a návštevníkmi veľmi obľúbené, a preto režisér patrí medzi najvýznamnejších hostí, akých sme na festivale kedy mali. Na okrúhlom 30. ročníku Art Filmu osobne uviedol aj svoj najnovší titul MMXX a okrem toho návštevníkov poctil aj odborným masterclassom, na ktorom odovzdal časť svojich majstrovských filmárskych skúseností.
V rozhovore s Jurajom Čurným Cristi Puiu porozprával o svojej tvorbe aj o vzťahu k filmovým festivalom.
Pán režisér, pricestovali ste k nám vlastným autom až z Rumunska. Prečo ste sa rozhodli pre takúto cestu?
Pravdou je, že nerád odchádzam z domu. Som rád vo svojom byte a tým, že som išiel vlastným autom, som tak trochu zostal aj doma. Inak by som musel cestovať vlakom alebo lietadlom, ktoré nie sú moje. Radšej preto cestujem svojim autom, ako slimák s domčekom (úsmev).
Ste známy predovšetkým ako režisér a scenárista, ale vo svojom filme Aurora ste si aj zahrali, a to dokonca hlavnú úlohu. Čo vás k tomu viedlo? Ako ste sa cítili súčasne pred kamerou aj za ňou?
Vyplynulo to z konceptu filmu. Postupne som si pri tvorbe stále viac a viac uvedomoval, že jediný, kto to môže urobiť, som ja sám. Bolo to skutočne náročné, najmä časovo. Nakrúcanie trvalo takmer dvojnásobný čas, než je bežné, pretože som musel sám overovať všetky zábery. Takže namiesto päťdesiatich dní nakrúcania ich bolo vyše osemdesiat. Myslím, že to bol najťažší projekt, na akom som kedy pracoval.
Zopakovali by ste si to?
Nikdy (úsmev).
Vaše filmy sú označované aj termínom “slow cinema”. Všetky filmy – s výnimkou debutu – majú dĺžku nad dve hodiny. Je to zámer? Počítate s tým, že vaše filmu budú sledovať ľudia, ktorí sú vnímavejší, než je väčšinové publikum?
Vnímam, že ľudia hovoria o slow cinema, no nie je jasné, čo to vlastne znamená. Museli by sme najprv definovať, či je to záležitosť tempa alebo dĺžky filmu či niečo ďalšieho. Myslím, že ten koncept vznikol preto, že porovnávame realitu s filmom. Čo je samo o sebe problematické, pretože film vznikol ako čiernobiely a nemý. Realita taká nie je, vo svete okolo nás poznáme farby aj zvuky. Ale nikdy sme sa na nemé filmy nesťažovali. Moje filmy majú iné tempo ako skutočnosť. Diváci a diváčky mi hovoria, že sa im pri sledovaní niekedy až utíši dych. Nerobím ich účelovo pomalé, jednoducho to tak cítim. Ak mi ešte Boh dá ďalšie roky života, tak by som chcel sfilmovať absurdnú drámu E.I. Plešivá speváčka, ktorá má asi 60 strán, čo vychádza zhruba na 70 minút filmu. Aj tak si myslím, že bude označený za slow cinema.
Sme v prostredí filmového festivalu, aký je váš vzťah k takýmto podujatiam?
Mám k nim kladný vzťah. Ľudia sú na nich milí a ústretoví. Je skvelé, keď sa festivaly konajú kvôli tomu, aby sa ľudia stretli a sledovali filmy. Vadí mi však jedna vec, neverím na súťaže a ceny. Rozumiem tomu, že sú dôležité pre mladých filmárov, aby dostali potvrdenie o kvalite svojej práce. Na druhej strane sú poroty pod veľkým tlakom. Musia sa rozhodnúť komu udeliť cenu a často pritom urobia chyby. Aj ja som ich robil, keď som bol v porote. Zdá sa mi, že kultúru hodnotíme ako šport. Akoby sme videli priveľa futbalových zápasov a preniesli ten spôsob hodnotenia aj do iných sfér. No ako som povedal, atmosféru festivalov mám veľmi rád.
Počas svojho masteclassu Cristi Puiu v úprimných odpovediach na otázky publika vysvetlil svoju inklináciu k filmovému realizmu, opísal prácu s hercami a ponúkol aj osobný pohľad na svoju tvorbu, ktorým rozšíril naše bežne dostupné poznatky o prekvapivé skutočnosti z rumunskej kinematografie a nečakané názory na význam jeho filmov.
“Hovorí sa, že Smrť pána Lazaresca je kritikou zdravotnej starostlivosti v Rumunsku, ale nie je to tak. Je to film o mužovi, ktorý umiera. My by sme z toho najradšej niekoho obvinili, ukázali prstom na toho, kto za to môže. Ale v skutočnosti za to nie je nikto zodpovedný. My si ani nevieme predstaviť, aké to je byť lekárom. Mnohí sa nedokážeme postarať ani o svojich blízkych, nie to ešte o cudzích ľudí. Preto by sme nemali nikoho súdiť. Problém je, že sme veľmi tolerantní sami k sebe a zároveň požadujeme príliš veľa od iných,” povedal Cristi Puiu počas masterclassu.
Viac na aff.cinepass.sk
Jubilejný 30. ročník MFF Art Film sa uskutoční vďaka podpore:
Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.;
Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, ART FILM FEST, n.o., LGM, s.r.o., FORLIVE;
Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond
Festival je spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita;
Generálny reklamný partner: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.;
Hlavní partneri: Národná lotériová spoločnosť TIPOS, Východoslovenská energetika, EUK-Force, SPP, CODES Brand House;
Automotive partner: PORSCHE; Oficiálny hotel: Hotel Yasmin;
Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia;
Reklamní partneri: stavebná spoločnosť Adifex, AVA-stav, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., Best Press, U. S. Steel Košice, Betpres, Transpetrol, SLOVAKIA TRAVEL, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, CORE LABS, pramenitá voda Lucka;
Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, DELTA OnLine, ARICOMA, BigON;
Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, Východoslovenské múzeum v Košiciach, Krušovice BOHÉM, BARZZUZ, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Kaviareň Slávia; Oficiálne víno: Kubbo Select a Ostrožovič;
Mediálni partneri: JOJ PLAY, JOJ 24, Film Europe, Rádio KOŠICE, aktuality.sk, Forbes, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, See & Go, BigMedia, Košice City Guide, Film.sk, Visit Košice, diva.sk, zenskyweb.sk, MOJAkultúra;
Partneri: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, Nadácia CEF, Slovnaft, AUPARK Košice, Carmeuse Slovakia, JOJ Cinema, cestovná kancelária Hydrotour, Taper, YumEarth, KAIFER advokátska kancelária, Deva, WITKOWITZ SLOVAKIA, Letisko Košice, ECO Technologies, CPK Slovakia, Casa Trade – Casablanca cafe, DC MEDICAL, KPK Reklama, Kvitok, HAIR Factory Košice, Kvety Garomi, Air Taxi, Tesco Store SK;
Partneri finančných cien: CANON, Filmarina;
Gastronomickí partneri: Ohnisko –Fire Dining & Brew Bar, Pub u kohúta, El Nacional, Maiko Sushi, Café de Paris, Tabačka Kulturfabrik, BISTRO Blanc, Andiamo GROUP, BENZE, Red Velvet Cake Bar, Tahiti, Kaviareň Veritas
