20.júna: 18:30 Kino Úsmev VSE Cinema
Pavel Pochylý je legendárny slovenský horolezec a jeho osud zapísal do kinematografickej pamäte režisér Ľubomír Slivka.
Pre mnohých je osud slovenského horolezca a priekopníka Pavla Pochylého, prezývaného Pavúk, pravdepodobne neznámy. Zmeniť to môže dokumentárny portrét Ľubomíra Slivku s príznačným názvom Pavúk.
Pavúk je podľa Ľubomíra Slivku v prvom rade filmom pre horolezcov, ale aj pre tých, ktorých zaujíma príbeh legendy zlatej éry slovenského horolezectva. ,,Pavel bol legendárny už za svojho života, a samozrejme, i po smrti v roku 2000. Okolo legiend však kolujú mýty a polopravdivé historky, preto vznikla spoločenská potreba dať veci na správnu mieru a nezabudnúť na neho,” hovorí Ľubomír Slivka. ,,Chceli sme pripomenúť jeho športové výkony, vďaka ktorým sa stal v Tatrách nesmrteľným,” vysvetľuje Slivka a dodáva, že sa snažil upratať spomienky a udalosti. Zanechať filmovú stopu Pochylého osudu. Filmár približuje, že 60-te až 80-te roky boli hviezdnym obdobím česko-slovenského horolezectva a obrovským vkladom a inšpiráciou pre ďalšie generácie bola práve Pochylého filozofia lezenia.
K filmu bol ako režisér prizvaný, s horolezcom sa však poznal. ,,Práve preto, že som Pochylého poznal, rozhodol som sa nesiahnuť po komentári, úplne som ho vypustil. Jeho životný príbeh som zbieral zo spomienok ľudí, ktorí ho poznali, no nielen jeho priateľov, ale aj neprajníkov. Jeho príbeh je fascinujúci po všetkých stránkach.” Slivka približuje Pavúka ako človeka, ktorý sa sústredil na cieľ a podriadil mu všetko. Podľa neho nič nebolo nemožné, každá prekážka musela mať riešenie. Jeho cieľom bol šport a obetoval mu aj osobný život. V čase, keď sa nesmelo na Slovensku podnikať, Pochylý podnikal, aby peniaze investoval do športu. Individuálni športovci totiž neboli v dobe normalizácie podporovaní, centrom pozornosti boli podľa režiséra kolektívne športy.
,,Ako autor som nechcel vnucovať svoj vopred zadefinovaný pohľad na Pochylého, pretože sa počas natáčania dotváral,” odpovedá Ľubomír Slivka na otázku, akú metódu zvolil. ,,Jednotlivosti som zoraďoval tak, aby vznikol ucelený obraz, ktorý nebude skresľovať významy.” Snažil sa zachovať objektívny odstup od rozprávania protagonistov vystupujúcich vo filme. Podľa neho sa tu vyjadrujú všetci, ktorí boli súčasťou Pavúkovho príbehu. Rozprávanie je teda z prvej ruky. ,,Oslovili sme ľudí, ktorí boli priamo pri dejinnej udalosti a v osobnom kontakte s ním. Niektorí mu radili, iní boli pozorovateľmi, spolutrpiteľmi, účastníkmi.”
,,Nemožné je len jednou z možností,” bol jeden z Pochylého slávnych výrokov, podľa Slivku mal však ešte jedno krédo, nevyviňovať sa zo situácie. ,,Vždy hovoril: bol si pri tom, preto si na vine aj ty. Nech sa deje čokoľvek, neprávo, hrdinstvo, udalosti na hrane zákona, ktorý v minulom režime platil, ktokoľvek pri tom bol, tiež je spolupáchateľom. Keď Pochylého postavili kvôli podnikateľskej činnosti pred súd, na nikoho nehádzal vinu, vždy ju vzal na seba. Napokon, aj dostal vysoké tresty a bol vo väzení. Na druhej strane, jeho pamätníci tvrdia, že keby nesedel vo väzení, dávno by sa zabil, pretože jeho športový výkon bol, ako hovorili, na ostrie noža. Jeho lezenie bolo často otázkou jedného pošmyknutia sa, fyzického zlyhania, zvetranej skaly a podobne,” hovorí filmár. Pochylého výkony sú podľa neho nadľudské aj dnes. ,,Cesty, ktoré v Tatrách vyliezol, sú stále rešpektované, aj keď teraz sú už dostupné technológie, ktoré on v tom čase k dispozícii nemal.”
Pavel Pochylý bol človek z nížiny (zo Záhoria, žil v Galante aj v Brne), aspoň z pohľadu Tatrancov na rovine. ,,Keď prišiel do Tatier, vnímali ho tam, že svojím prístupom ponižuje ich výkony. Jeho štýl ich trochu urážal, nebol teda všetkými vítaný. No generácia nových horolezcov v 70-tych a 80-tych rokoch, ktorá nastúpila po bardoch horolezectva, pokračovala v Pochylého trende a filozofii. Slivka oslovil všetkých Pochylého žijúcich súputníkov lezenia. Vo filme vystupuje napríklad predseda horolezeckého spolku James Igor Koller a podľa filmára je jedným z najpovolanejších rozprávať o Pochylom. ,,Je o pol generáciu mladší a Pavel Pochylý ho v mnohom inšpiroval. Vedel presne odlíšiť hranicu, keď sa u Pochylého menil športový výkon v nadľudský.”
Jedným z protagonistov je aj horolezec a záchranár Pavol Jackovič. Práve on našiel nebohého Pavúka počas záchrannej akcie, keď v roku 2000 tragicky zahynul pri zostupe z Malého Kežmarského štítu. Pavol Jackovič a mladý horolezec Michal Sabovčík, ktorý síce pozná Pavúka len z horolezeckých príručiek, no dokázal preliezť celý hlavný hrebeň masívu Tatier ako prvý po Pochylom, dnes spolu s režisérom Ľubomírom Slivkom film Pavúk uvedú.
Roberta Tóthová
