Krátky film podľa nich stojí pred mnohými výzvami, ale na druhej strane dáva tvorcom viac možností experimentovať a hrať sa. Oni, ako porotcovia a tvorcovia festivalov, takéto snímky oceňujú. Rozprávali sme sa s dvomi tretinami malej poroty Art Film Festu: Szymonom Stemplewskim z Poľska a Anne Gaschütz z Nemecka.
Ako vnímate selekciu filmov, ktoré Art Film Fest vybral do Medzinárodnej súťaže krátkych filmov?
Szymon Stemplewski: Pre mňa je tento festival zaujímavou skúsenosťou. Často, vlastne skoro vždy, chodím na festivaly krátkych filmov, takže tu mám možnosť vidieť nielen selekciu kraťasov, ale aj hrané filmy. Samozrejme, hlavným cieľom sú kraťasy. Som rád, že ma Daniel Vadocký pozval. Poznám ho dlho, ale toto je po prvýkrát, čo uvidím jeho programovanie. Ako riaditeľ festivalu nepozerám toľko filmov ako tí, čo zostavujú program. Často sa stáva, keď prídem na festival, že som už polovicu z naprogramovaných filmov predtým videl. Tu som zatiaľ videl dva bloky a všetky filmy boli pre mňa nové. To je veľmi svieže. Spôsob, akým Daniel a Martin Kaňuch postavili program je dobrý, pretože pri krátkych filmoch to nie je len o filmoch, ale aj o spôsobe, akým sa ten program vyskladá. Čo je na začiatku, čo v prostriedku a čo na záver. Aká je dramaturgia premietania. Ľudia zväčša o tom nerozmýšľajú, ale pre mňa je to veľmi dôležitá vec. A Kulturpark je veľmi príjemné a kvalitné miesto na projekcie. Už teraz mám vytipované niektoré filmy zo súťaže, ale nebudem o nich teraz hovoriť.
Anne Gaschütz: Páči sa mi, že tu nie som, ako na iných festivaloch, taká zaneprázdnená. Je to veľmi dobré, že pozeráme počas dňa len jeden blok filmov. A páči sa mi, že program je zmiešaný z rôznych štýlov filmov a žánrov.
Akými témami sa zaoberajú tvorcovia krátkych filmov v súčasnosti? Aké žánre alebo štýly prinášajú?
Szymon Stemplewski: Tu je zaujímavá je selekcia filmov, ktoré reflektujú telo, ako ho vnímame. Ako režiséri ukazujú túto tému prostredníctvom filmu. Niektorí sa skutočne dotýkajú náročných oblastí a snažia sa ukazovať osobné traumy. Myslím si, že keď sa dá dokopy príliš veľa takýchto ťažkých vecí, môže to byť pre publikum ťažké, ale tu sa to snažia vybalansovať. Niekedy mám pocit, že každý ďalší film je ešte väčšia dráma. Najkrajšie veci sú podľa mňa niekde medzi. Keď sa niekto snaží nájsť jedinečný spôsob ako ukázať tému medzi žánrami, alebo keď hľadá niečo zaujímavé vo forme, hrá sa s dramaturgiou. V dlhometrážnych hraných filmoch, ktoré majú väčší rozpočet, nie je príležitosť riskovať. Krátke filmy tú šancu majú. Niekedy to nemusí byť dobrá voľba, ale niekedy môže byť výborná (smiech).
Časové obmedzenie môže byť výzvou. Aké je, z vášho pohľadu, dobré využitie tohto limitu?
Szymon Stemplewski: Viete, to je vždy veľká diskusia, aké dlhé by mali krátke filmy byť. Myslím si, že pre nás, ktorí zostavujeme programy, sú filmy s minutážou 15 minút perfektné. Ale je to v prvom rade o tom filme. Ak mu sedia tri minúty, tak ho spravte trojminútový. Ak máte príbeh na pol hodinu, tak to skúste urobiť na 30 minút. Mnoho filmárov robí svoje filmy dlhšími a my často máme pri pozeraní pocit, že by sme mali na ne použiť nožnice. To je často problém. Ale tiež aj to, ak je niečo prikrátke, aj keď sa to nezvykne stávať. Je dobré, ak má film vlastnú štruktúru.
Anne Gaschütz: Myslím si, že krátky film má iné príležitosti. Vo všeobecnosti, keď chcete tvoriť, limity vás robia kreatívnejšími. Keď máte časové obmedzenie, musíte rozprávať príbehy inak, ako dlhometrážne hrané filmy. Súhlasím so Szymonom, že krátke filmy sa stávajú dlhšími a dlhšími. A pritom je vidieť, že by sa im hodila menšia minutáž.
Szymon Stemplewski: Kraťasy majú istú štruktúru a keď do nich chcete dať príliš veľa vecí, začnete o nich uvažovať ako o dlhometrážnych. A potom sa to dostane do nejakého stavu medzi a nefunguje to.
Stáva sa, že tvorcovia berú kraťasy ako odpich k dlhometrážnym filmom.
Anne Gaschütz: Presne tak. Čo je v poriadku, mnoho ľudí tak postupuje, ale sú aj takí tvorcovia, ktorí si krátky film vyberú zámerne. Pretože tento formát umožňuje byť kreatívnym v mnohých smeroch. Môžete sa zamerať na jeden subjekt, hlavne v animácii alebo experimente, pri ktorých je náročné využiť dlhometrážny formát. Môžete experimentovať s formou, štýlmi, nie je v tom toľko vložených peňazí. Myslím si, že s tým môžete mať počas produkcie viac zábavy, aspoň ja by som povedala (smiech).
Vy ste sa vlastne produkcii filmov venovali. Aké sú, z tejto strany filmov, výzvy?
Anne Gaschütz: Je ich mnoho (smiech). Samozrejme, v prvom rade peniaze. Vec, ktorá je stále výzvou je to, aby ste mohli zaplatiť ľuďom. A potom to, čo je pri tvorbe filmu vo všeobecnosti výzvou, teda lokácie, dať dokopy všetkých ľudí, najmä hercov. A to je to, že keď nemáte dosť peňazí, aby ste ich zaplatili, tak je pochopiteľné, že majú popri tom iné projekty.
A čo distribúcia? Lebo na Slovensku sa krátke filmy v kinách uvádzajú málokedy A ak áno, tak ako predfilmy, ale nie je toho veľa.
Anne Gaschütz: Distribúcia je náročná aj v Nemecku, špeciálne, keď ide o kino. V minulosti sa premietali krátke filmy pred dlhými, ale kiná to už nerobia. Máme niekoľko televíznych kanálov, ktoré sa zaujímajú o krátke filmy, ale zvyčajne ich vysielajú neskoro v noci. Máme šťastie, že v Nemecku máme niekoľko spoločností, ktoré sa špecializujú na distribúciu krátkych filmov.
Szymon Stemplewski: V Poľsku niečo také neexistuje.
Anne Gaschütz: Problém je ten, že pri krátkych filmoch ich máte v programovom bloku približne šesť a kiná často ani nerozumejú, prečo by za tie kraťasy mali platiť. A vo výsledku je to asi rovnaký objem peňazí, ktoré tento blok filmov stojí ako pri dlhometrážnom filme. A premietanie navštevuje aj málo ľudí. Niekedy sa robia špeciálne projekcie filmov z festivalov v kinách. No je to ťažké.
Szymon Stemplewski: Ale mení sa to. Som šťastný, pretože my si sami robíme kvázi distribúciu kraťasov. Začali sme v roku 2007 a urobili sme už tisíc projekcií v Poľsku. Ale stále je to trochu niche. No tento rok jeden z distribútorov vzal niektoré filmy a začal robiť poctivú kampaň v médiách. Malo to naozaj úspech. Myslím si, že je to dobrý východiskový bod. Je to samozrejme ťažké, lebo každý bojuje o divácku pozornosť a je ťažké dostať k ľuďom dobré veci.
Anne Gaschütz: Veru, musíte chodiť a klopať na dvere. Neviem, ako je to na Slovensku alebo v Poľsku, ale my máme Deň krátkeho filmu, ktorý je 21. decembra, čo je najkratší deň v roku. V Nemecku je toto podujatie veľké.
Deň krátkeho filmu je už aj na Slovensku. Máme za sebou nultý a prvý ročník.
Szymon Stemplewski: To je skvelé.
Anne Gaschütz: Je dobré, že sa to šíri. V Nemecku sa do toho môže zapojiť vlastne každý, kto chce a urobiť projekciu, čo vlastne veľmi pekne zvyšuje povedomie o krátkych filmoch.
Szymon Stemplewski: My robíme aj open air, a to 21. júna počas najkratšej noci v roku. Takže to využívame ako dvojitú možnosť.
Zuzana Sotáková
Svoju Divácku cenu dostane tento rok aj jeden zo súťažných krátkych filmov. Zapojte sa do hlasovania cez www.cinepass.sk
