Váš nový film Kronika večných snílkov je voľnou adaptáciou Ťapákovcov. Čím vás táto predloha zaujala natoľko, že ste sa rozhodli ju adaptovať do filmu?
Mňa predloha od Boženy Slančíkovej Timravy úplne opantala. Z jedného jednoduchého dôvodu – v tej knihe je niečo, čo som si sám pre seba nazval „duša slovenského národa”. Znie to trochu pateticky, ale je to veľmi pravdivé. Jednoducho, keď som po rokoch narazil na Ťapákovcov, povedal som si, že to musím nakrútiť. Dokonca som tomu nevedel odolať.
Tento film ovplyvnil aj fakt, že Ťapákovci sú napísaní v literárnom realizme, čiže je to sociálna dráma. Ja som ako človek a autor úplne inak nastavený. Som skôr temperamentný, mám rád rôzne časové roviny a rozprávania vo filme. Mám rád žánre ako magický realizmus. Preto som si predlohu musel prispôsobiť. Rozhodol som sa film postaviť ako voľnú adaptáciu a vytvoril som celý nový fiktívny svet. Svet ľudí, ktorí sú stratení vo vlastných snoch. Preto ich obklopuje veľmi pestré prostredie, ktoré porušuje fyzikálne zákony. Živí tam prirodzene spolunažívajú s duchmi mŕtvych predkov.
Keď ste už spomenuli ducha národa, v našej národnej hymne sa tiež spieva, že Slovensko dlho spalo a potrebuje sa prebrať. Chcete týmto filmom Slovákov zobudiť? Myslíte si, že sa Slováci nájdu v tomto filme?
Dúfam, že sa nájdu. A dúfam tiež, že tento film budú mať radi. Keď som bol mladší, myslel som si, veľmi idealisticky, že filmom môžete zmeniť svet. Nie je to také jednoduché. Nezmeníme ani celú krajinu, ale myslím si, že treba hovoriť o tom, kto sme. A treba o tom hovoriť pravdivo aj keď je to nepríjemné. To nevadí. Pravda je hrozne dôležitá. Lebo keď sa pravdou nebudeme zaoberať, keď nebudeme rozmýšľať sami o sebe, tak sa vytratíme.
Film je trochu kritický, no je v ňom, dúfam, cítiť, že všetky ľudské neduhy, ktorých sa dotýka, sú vyvážené takými veľkými cnosťami akou je napríklad láska.
Presne takto my ľudia fungujeme. Snažíme sa niečo dosiahnuť, snažíme sa ísť za svojimi snami. No prakticky stále to dopadne katastrofálne. Jediné, čo má zmysel, je láska. Láska vo všetkých podobách. Či už je to partnerská, materská, alebo úprimná láska k hodnotnej idei. O tom ten film je. Navyše je rozprávaný s nadsázkou, je plných gegov a všetky postavy sú smutno-smiešne. Takto som sa chcel dotknúť pravdy. Toho, kto sme. A chcel som to spraviť s láskou k nám všetkým.
Ako na túto pravdu reagujú prví slovenskí diváci, ktorí už film mohli vidieť v Košiciach na Art Filme?
Úplne prví slovenskí diváci to videli len včera. A je priskoro na to, aby ja som to vedel objektívne vyhodnotiť. Mám len subjektívne reakcie od rôznorodých cieľových skupín. Od profesionálov, filmárov, intelektuálov, až po ľudí, ktorí s filmom nemajú nič spoločné. Dokonca aj od ľudí, pre ktorých je film možno úplne zbytočná vec. Netrúfam si to však vyhodnotiť. Je na to príliš skoro. Ale môžem povedať, že som počul veľa pekných vecí.
Váš film však zaznamenal veľký úspech v zahraničí. Bola mu udelená cena za najlepší nezávislý európsky film na festivale v Paríži. Ako reagovalo zahraničné publikum?
Pred tým, ako sme filmom otvorili festival v Košiciach, behal po rôznych festivaloch v zahraničí. Tam boli reakcie závislé od krajiny. Film paradoxne oslovoval ľudí, ktorí s našou krajinou nemajú nič spoločné. Preto si myslím, že je v niečom univerzálny. Poviem vám zaujímavú historku. Kronika večných snílkov mala svetovú premiéru v Indii, v trópoch. Predtým som v Indii nikdy nebol. Ako som už spomínal, Kronika večných snílkov je veľmi pestrá a je to taký svet sám o sebe. Je to metafora, v ktorej žijú živí s duchmi. Keď sme to premietali v Indii, ľudia to veľmi pozorne sledovali. Počas diskusie som zistil, že to vnímajú ako sociálnu drámu. Nechápal som prečo. Potom mi jeden pán porozprával o svojom dome a o mangovníku, ktorý mu rastie na záhrade. V tom mangovníku je prítomný jeho mŕtvy otec a tento muž sa so svojím otcom denne rozpráva. Myslím, že som nakrútil indický film, ale neviem prečo. (úsmev)
Aj po vizuálnej stránke je to veľmi špecifická snímka. Ako ste hľadali formálne riešenie?
Myslím si, že sme tento film z hľadiska používania filmovej reči spravili úplne inak, ako sa filmy dnes robia. Priznám sa, že nemám rád postprodukčné triky a úpravy, pretože to tým počítačom neverím. Vždy cítim, keď sa ma technika snaží oklamať. Trval som na tom, že my budeme triky robiť priamo v mizanscéne ako scénické triky. Takže, keď mal niekto padať z balkóna, jednoducho z neho musel vypadnúť a letieť celých päť metrov dole.
Anežku Petrovú sme potrebovali zakopať do hrobu. Urobili sme to a dali sme jej vysielačku. Postavili sme okolo nej konštrukciu a zabezpečili to tak, aby sa mohla v správnej chvíli vynoriť. Keď mal Milan Ondrík vyháňať zvieratá z auta, tak sme tam tie zvieratá skutočne nahnali a Milan s nimi hral. Keď Evička Bándor mala sedieť na vrchole telegrafného stĺpu, tak tam celý deň sedela. Bola, samozrejme, zaistená. Všetko bolo bezpečné a pripravené. Ale myslím, že takto sa to dnes už nerobí. Minimálne v slovenskom prostredí nie.
Čo tento odlišný prístup znamenal pre filmový štáb za kamerou?
Táto príťažlivá štylizácia a svet chápaný ako metafora nám úplne rozviazali ruky. Mohli sme neobmedzene skúmať spôsoby rozprávania. Vo filme sa porušuje čas, je tam humor aj hrdina, ktorý skáče do studne vždy, keď chce byť sám, pretože tam má svoju trucovňu. Takáto sloboda so sebou priniesla všetko ostatné. Keď prišiel scénograf, architekt a rekvizitári, tak ich veľmi vzrušovalo tento svet realizovať. Bavilo ich vytvárať ideu, ktorú som tam doniesol, aj keď bola pološialená alebo nereálna. To isté sa dialo vlastne s hercami. Oni tiež milovali napĺňať celú túto predstavu. Napĺňať životy postáv, ktorých život vyzerá groteskne a švihnuto.
Na otváracom ceremoniáli sme počuli, že herci od vás dostali pokyn sa pred kamerou hrať. To bol váš zámer? Urobiť z nakrúcania hravý proces?
Neverím na rôzne metódy ako viesť hercov. Nie som režisér, ktorý príde a rozkazuje alebo dokonca tvrdo vyžaduje. Pre mňa je dôležité, ak sa bavíme o vedení hercov, vytvoriť správnu atmosféru. Tým nechcem povedať, že atmosféra je to jediné dôležité. Ale je to pre mňa dosť zásadné. Preto som hercom na začiatku povedal: príďte tam, vôbec nerozmýšľajte nad tým, koľko to stojí a netrápte sa zodpovednosťou. Povedal som im, aby zabudli na všetko a boli ako deti, ktoré sa prišli hrať na pieskovisko. To bol základ, na ktorom som potom staval vedenie hercov.
Keď si porovnáme váš nový film s dvoma predošlými, tak je, čo sa týka štylizácie, dosť odlišný film. Vnímate svoj vlastný autorský vývoj?
Áno vyvíjam sa ako autor. Film je najkrajšia vec, aká sa tu dá robiť. No má jednu nevýhodu. Keď ho robíte v profesionálnych podmienkach, tak vám jeden film zožerie päť rokov života. Na tri filmy potrebujete teda pätnásť rokov. Najťažšie na tom je vybrať si jednu tému a následne za to päť rokov bojovať, rozvíjať to a realizovať. Keď som pred pätnástimi rokmi robil prvý film, bol som úplne iný Rasťo Boroš.
Čo môžeme očakávať v budúcnosti od vás a od vašej tvorby?
Bude to znova niečo trošku iné. Aj keď to bude podobné rukopisu Kroniky večných snílkov. Nazývam to surreálnou, čiernou groteskou. Tento pripravovaný film má aktuálne dva aspekty. Na jednej strane je to voľná adaptácia Čechovovej Čajky a na druhej strane je to adaptácia môjho života v roku 2023. Ale viac teraz nepoviem.
31. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:
Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.;
Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o., LGM, s.r.o., FORLIVE;
Festival finančne podporili: Audiovizuálny fond a Nadácia SPP
Festival je spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita;
Hlavní partneri: národná lotériová spoločnosť TIPOS, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., CODES Brand House;
Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia;
Automotive partner: Moris Slovakia
Reklamní partneri: Best Press, U. S. Steel Košice, ANTIK telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach, Northstar Communication;
Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, T4H, LEDGO, DELTA OnLine, ARICOMA, TelekomCLOUD;
Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, Kaviareň Slávia, PLOOM, Krušovice BOHÉM, pramenitá voda Lucka, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Aupark Shopping Center Košice, Pierre Baguette, Julius Meinl, Red Fox Golf Club; Oficiálne víno: Kubbo Select a Ostrožovič;
Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, See & Go, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, BigMedia, Košice City Guide, Košice v skratke, Film.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, MOJAkultúra, kino Sterio, Dopravný podnik mesta Košice, AHOJ TV;
Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Veľvyslanectvo Indie v Bratislave, Carmeuse Slovakia, DDDental, TINY Houses, ECO Technologies, Letisko Košice, Local Nomad Tours, Slovenský filmový ústav, Taper, YumEarth, Puella vône, Kvety Garomi, čLOVEčina hra, Rakúske kultúrne fórum, TESCO Store SK, CPK Transport, Tabačka Kulturfabrik, King Media, Východoslovenské múzeum v Košiciach, Letní filmová škola, KPK Reklama, MIHYRING, Zoberma taxi, Hair Factory Košice, Velvyslanectví České republiky v Bratislavě;
Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, El Nacional, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, Maiko Sushi, Macarons Košice, šum vináreň, Café de Paris, Casa Trade – Casablanca cafe, TATRATEA, Moritz Eis;
