Nenakrúcam kontroverzné filmy, hovorí režisér Ulrich Seidl, ktorý si dnes na Art Film Feste preberie ocenenie Zlatá kamera. Je to vraj skôr tak, že zobrazuje témy, ktoré sú mnohým nepríjemné, a tak vyvolávajú kontroverzie.
Kedysi ste nakrúcali najmä dokumentárne filmy. Čo sa zmenilo, že teraz sa viac venujete hranej tvorbe?
Aj vo filmoch, ktoré som nakrúcal kedysi, som vždy prekračoval hranicu medzi dokumentárnym a hraným filmom. Najdôležitejšie však pre mňa je, aby som mohol nakrúcať slobodne.
Hraný film vám poskytuje viac slobody?
Určite. V dokumentárnom filme totiž nemožno vždy vyrozprávať celý príbeh. Nemôžete v ňom napríklad nechať ľudí zomrieť. Moje hrané filmy sú však silno naviazané na realitu. Vždy vychádzajú zo skutočnosti.
Stieranie hranice medzi dokumentárnym a hraným filmom sa vám teda asi páči.
Samozrejme, že je dobré, keď neexistujú rigidné pravidlá, pre aké mi ešte pred dvadsiatimi rokmi prikázali na Viedenskej akadémii prerobiť môj prvý film. Už vtedy som totiž prekračoval hranice, ako to dnes filmári robia celkom prirodzene. Ale pre film je predsa najdôležitejšie, aby bolo dianie na plátne dôveryhodné. A vtedy hranice medzi žánrami nehrajú rolu.
Ako hľadáte témy, ktoré chcete zobraziť?
Chodím po svete s otvorenými očami.
Kedy vás téma osloví?
To je veľmi rozdielne. Témy nachádzam, keď sa stretávam s ľuďmi alebo keď niečo zažijem. A ešte existujú také, ktoré sú prosto prítomné. Ako napríklad téma filmu Raj: Láska. Sexturizmus je pre mňa témou, ktorú nemusím hľadať. Navyše sa cez ňu dá zobraziť aj globalizácia, vzťah medzi rozvojovými a bohatými krajinami. A niekedy sa téma vynorí aj pri nakrúcaní iného filmu. Napríklad keď som pracoval na snímke Ježiš, ty vieš, našiel som tému na film Raj: Viera.
Rajská trilógia mala byť povôdne jeden film, prečo sú napokon tri?
Pretože som nakrútil priveľa materiálu.
Iba ste ho nechceli zahodiť?
Vždy sa snažím nájsť čo najlepšie umelecké stvárnenie témy, pri ktorom využijem materiál, ktorý mám. Aj v prípade ,,rajskej trilógie“ som pôvodne nakrútil jeden dlhý film, ako to bolo naplánované. Mal šesť hodín a obsahoval paralelné príbehy troch žien. Tých šesť hodín by nebolo najhorších, lenže všetky tri príbehy niesli také silné scény, že by som divákov unavil. A navyše sa navzájom neobohacovali, ale oslabovali. Tak som ich rozdelil.
Mnohí umelci chcú cez tvorbu preniknúť bližšie k ľudskej podstate. Je to aj váš prípad?
Už sa ma raz ktosi pýtal, prečo nakrúcam filmy. Odpovedal som vtedy siedmimi vetami a už ich neviem presne zopakovať. Ale isto medzi nimi bolo aj to, že sa chcem priblížiť človeku. Nakrúcam však aj preto, aby som bojoval so životom alebo napríklad prekonal strach.
Chcete odhaliť skôr bizarné alebo všedné ľudské stránky?
Myslím si, že najdôležitejšie je, aby som mal čo rozprávať. Niečo, čo prehovára ku všetkým. V mnohých mužských postavách, ktoré sa objavia v mojich filmoch, dokonca nachádzam sám seba.
Dozvedáte sa teda pri filmovaní najviac práve sám o sebe?
Nie. Ale ak je človek k sebe naozaj úprimný, nájde sa aj vo veciach, ktoré sú veľmi zriedkavé. A to je to, čo ma zaujíma. Objavujem sa aj v postavách ,,rajskej trilógie“, ktorá je o ženách a ich snahe naplniť si túžby. Hoci sú to ženské postavy, musím sa do nich vedieť vcítiť.
Juraj Fellegi
