Do kávy si dal tri cukre. ,,Mám rád sladký život,” povedal izraelský režisér Samuel Maoz. A potom hovoril, že tak, ako nanešťastie vzal život v boji, dúfa, že svojím filmovým posolstvom zachráni aspoň jeden iný. Jeho snímka Libanon vyhrala minulý rok Modrého anjela za najlepšiu réžiu. Teraz Maoz na Art Film Feste rozhoduje v Medzinárodnej porote.
Úspešný film Libanon ste vytvorili podľa vlastných zážitkov z vojny Izraela a Libanonu v roku 1982. Ocitli ste sa v nej ako 20-ročný počas základnej vojenskej služby. Aké osobné vojny ste si prežili pri nakrúcaní snímky?
Tvorba tohto filmu bola pre mňa skutočným oslobodením. Bol to opak vojny. Liečba. Tá najlepšia, akú som si mohol pre seba zaplatiť.
Sňali ste zo seba prostredníctvom filmu vlastnú vinu?
Hoci som sa dostal do situácie, z ktorej nebolo iné východisko, ako potiahnuť kohútikom zbrane a na súde by som obstál ako nevinný, stale cítim vinu.
Nebolo preto otváranie starých rán bolestivé?
Keď človek vytvorí dielo, po ktorom za ním chodia diváci a hovoria, že budú bojovať práve za to, aby sa už nebojovalo, má pocit, že tak môže zachrániť aspoň jeden život.
Môže teda filmové umenie naozaj meniť svet?
Filmy majú obrovský vplyv. Dostal som veľa listov od bývalých vojakov, od ich manželiek aj detí. Písali mi, že potom, ako videli môj film, už chápu, prečo sa ich otcovia uťahovali doma do kúta, prečo z ničoho nič plakali. Bývalí vojaci mi ďakovali, že som vyjadril pocity, na ktoré oni nedokázali celé roky nájsť slová.
Okrem trojefe Art Film Festu ste získali množstvo medzinárodných ocenení vrátane Zlatého leva z Benátok. Užívate si ceny?
Iste. A možno si s nimi užiť aj kopec zábavy. Pred dvoma rokmi som dostal osobne od pápeža cenu za humanitu. Na letisku mi potom povedali, že za nadváhu batožiny zaplatím dvesto eur. Tak som letuške povedal, že to snáď nemyslí vážne; veď je to cena od pápeža! A ona mi odvrkla, že na fóriky nemá čas. ,,Videl som jeho červené Prada topánky, vážne som uňho bol!” Razantne ma upozornila, že ak neprestanem, zavolá na mňa políciu. Tak som cenu vložil do igelitky a cestou do lietadla sa mi roztrhla. Úplná komédia.
Môže ocenenie filmára nabudiť?
Ocenenia sú pre film dôležité, pretože mu stavajú cestu k divákom po celom svete. Navyše, ja nie som v Hollywoode, takže do filmu som investoval nielen svoju dušu, ale aj všetky peniaze. Peňažné ocenenia sú tak vlastne aj formou živobytia.
A chceli by ste byť v Hollywoode?
Nebudem popierať, áno, je to pokušenie. Mám teraz viacero ponúk. Ale
zo všetkého najviac ma desí, že by mi niekto vzal moju umeleckú slobodu. Keď som vyhral Zlatého leva v Benátkach, cítil som, že som si zarobil na možnosť robiť filmy tak, ako chcem. Bez kompromisov. Ku šťastiu nepotrebujem vilu s bazénom v Los Angeles.
Zuzana Kizáková
