Do myslí slovenských a českých divákov sa nezabudnuteľne vryl ako Otík z kultového filmu Vesničko má středisková režiséra Jiřího Menzla. A hoci maďarský herec János Bán pôsobí ako hĺbavý a pokojný muž, hovorí, že Otík mu nie je až taký vzdialený, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Na Art Film Feste si dnes prevezmete Hercovu misiu. Vnímate herectvo ako poslanie?
Sám seba sa pýtam, či vôbec herec môže mať poslanie. Ten pojem znie trošku nadnesene, ale nemyslím to v zlom. Veď každé klišé má v sebe zrnko pravdy. A každé remeslo má svoje poslanie. Od stolára, cez informatika, až po herca. Azda je len otázkou vlastnej tvorivosti, ako kto naplní svoje poslanie.
Môže byť teda poslaním herca hoci aj zabávať alebo vtiahnuť diváka do osudu postavy a primať ho tak premýšľať o svete okolo?
Profesia herca je zahalená rúškom tajomstva a ľudí preto fascinuje. Mnohí si myslia, že je to bombastická práca. Ale pravda je oveľa jednoduchšia. Herectvo je každodenné remeslo. Samozrejme, ak nad ním uvažujem ako nad poslaním, azda ním môže byť to, že v ľuďoch môžem vzbudiť hlad po kultúre a kultúrnosti.
Človek by vo vás ani nespoznal legendárneho Otíka! Ako sa vám tvorila táto postava, na prvý pohľad taká vzdialená od skutočného Jánosa Bána?
Otík mi nie je až taký vzdialený, ako by sa mohlo zdať. Každý z nás má v sebe rozličné črty rozličných osobností. A keď má herec zadanie stvárniť takú i onakú postavu, vlastne si vyberá z registra, ktorý máme všetci v hlavách. Na Otíka som sa pripravoval rok. A veľmi cieľavedome.
Takže to neobnášalo len zahrať smiešneho blázna?
Chodil som do ústavov a oboznamoval som sa s mentálne postihnutými ľuďmi. Vždy sa poctivo pripravujem na rolu, ktorou ma poveria. Ale napokon som sa na Otíka pripravil až príliš.
Ako to?
Keď sme sa pred nakrúcaním stretli s režisérom Jiřím Menzelom, povedal mi, že že by som dokonca mohol ísť liečiť ľudí podobných Otíkovi. Ale dodal, že on nepotrebuje do filmu terapeuta, ale potrebuje tú postavu urobiť ľudskou. Chcel odo mňa, aby som vytvoril postavu, ktorá sa nesmeje ústami, ale očami. A to je jedna z najťažších vecí.
V staršom rozhovore ste povedali, že ak by ste si po Otíkovi nezahrali už v žiadnom filme, azda by ste to ani neľutovali. Bola to teda pre vás jedna z najsilnejších rolí?
Áno. A cítim to tak stále. Aj keď odvtedy som mal to šťastie, že som si zahral aj ďalšie krásne role vo filme aj divadle. Niektoré z divadelných predstavení, v ktorých som hral, sa dokonca dostali do učebných osnov na univerzitách. A z toho mám pocit dobre vykonanej práce.
János Bán osobne
sobota 18. júna
10. h Tlačová konferencia v Kursalóne Kúpeľnej dvorany
15. h Slávnostné udeľovanie ocenenia Hercova misia v Kúpeľnom parku
19. h Osobné uvedenie filmu Albert, Albert v Kursalóne Kúpeľnej dvorany
