Podstatné však je, že pred viac ako 30. rokmi sa začal festival v Clermonte budovať a rozvíjať ako hlavná európska platforma, koncentrujúca a široko prezentujúca domácu i svetovú krátkometrážnu tvorbu. Najprv stála v popredí jej „obrana“, ako napovedá názov združenia Sauve Qui Peut le Court Métrage, ktoré festival organizuje od roku 1981. Dnes je festival predovšetkým manifestáciou pestrosti a životaschopnosti krátkeho filmu (183 všetkých súťažných filmov, 1400 filmov v programe), miestom uvádzania nových talentov (napr. Ruben Östlund, Paul Wright) i pripomínania starých majstrov (napr. Nick Park), barometrom záujmu profesionálov (26. ročník trhu, viac ako 3000 delegátov) i okamžitej diváckej podpory (okolo 150 000 návštevníkov) nielen najviditeľnejších súťažných sekcií, ale aj mnohých sprievodných, t.j. retrospektívnych, geograficky (Nový Zéland), osobnostne (Nicolas Provost) či tematicky/žánrovo špecializovaných programových blokov (napr. 3 bloky „krátkych“ adaptácií známych rozprávok /Grimmovci, Andersen/). Zrejme najvýraznejším plusom takejto výročnej širokospektrálnej exhibície krátkeho filmu je, že ponúka možnosť nahliadnuť isté tendencie, posuny, ale aj mieru zotrvačnosti či anachronizmu. Takúto kritickú reflexiu pomáha záujemcom rozvinúť dokonca i unikátne výskumné a dokumentačné centrum La Jetée s databázou 42 000 krátkych filmov, ktoré sa v ňom dajú vidieť.
Z celého programu som sa pochopiteľne zameral na hrané, dokumentárne, animované či experimentálne filmy najmä v rámci dvoch súťažných sekcií – medzinárodnej a experimentálnej (LABO), plus na „trhové“ prezentácie národných, školských a firemných (Kodak) produkcií, resp. výbery iných inštitúcií (Sodec, Adami). Stabilne kvalitný výber z ročnej úrody shorts ponúkajú škandinávske krajiny (za všetky vyzdvihnem výbornú islandskú Utópiu), prípadne Nemecko alebo Quebec. Už niekoľko rokov prekvapuje kvalitou svojich snímok (takmer výlučne uvádzané na 35mm) aj spomínaný Nový Zéland, ktorý si aj preto tohto roku zaslúžil veľkú prehliadku (v súťaži aktuálne „zasvietil“ film Choice Night). Pri celkovom pohľade sa tohto roku v oveľa lepšom svetle ukázala medzinárodná súťaž (zaujímavé: Ninjas, Crimson Jade, Yuri Lennon landing on Alpha 46, Vicenta, Unfinished Italy a i.), na rozdiel od trochu bezradného či nevýrazného LABA, ktorému sa inokedy darí ukazovať aj progres v krátkom filme. Za zmienku z neho stojí asi len výborná animovaná surrealita z Japonska – In a Pig’s Eye od Atsushiho Wadu.
Posledný ročník Festivalu krátkeho filmu v Clermont-Ferrand bol po dvoch rokoch opäť povzbudivý aj pre slovenský film, konkrétne pre našu animovanú tvorbu. Po uvedení filmu Ivany Šebestovej Štyri v roku 2009 sa tohto roku opäť do medzinárodnej súťaže dostal animovaný film, tentoraz Kamene Katky Kerekesovej.
Podobne ako po minulé roky sa aj v pripravovanej edícii súťaže krátkych filmov na Art Film Feste 2011 pokúsime uviesť najvýraznejšie tituly z clermontského festivalu, ktorý nielen v Le Monde vyzdvihujú ako „Cannes krátkeho filmu“.
Martin Kaňuch
spoluzostavovateľ súťažnej sekcie krátkych filmov
