Filmová reč sa môže podobať voľnému veršu

Úspešnú a svetovo uznávanú československú novú vlnu odštartoval v roku 1962 film Štefana Uhera Slnko v sieti, na ktorom ste spolupracovali ako pomocný režisér. Tušili ste už v tom čase, že Slnko v sieti bude začiatkom niečoho nového? Áno, veľmi sme to chceli, Uher, Szomolányi, Zeljenka, Krajčovič – a pravdaže aj ja, hoci v tom čase iba teoreticky, veď som iba začínal. V čom tkvela túžba mladých režisérov nakrúcať odrazu čosi iné a inak? Naša doba nebola priaznivo naklonená zobrazovaniu reálneho života, vyžadovala plagátový optimizmus. To sa nám priečilo. V mene pravdivej podoby sveta sme realizovali mnoho takmer donkichotských zápasov o pravdu. Narazili sme, ale ako filmári sme neboli osamotení. Celá kultúra už cieľavedome smerovala k otvoreným oknám, túžila vyvetrať. Spisovatelia, výtvarníci, hudobníci, divadelníci. Ten nápor spôsobil, že krunier ideologických príkazov už praskal. Čím sa podľa vás filmy 60. rokov odlišovali od tých predchádzajúcich? Nielen obsahom a snahou po pravde, ale aj  formálne, novou poetikou, ktorá tiež bola poznačená viac imaginatívnou metaforikou, nezväzujúcou koženými, divadlom poznačenými postupmi vyjadrovania. V čase, keď sa vaši súputníci z československej novej vlny snažili obsadzovať do svojich snímok nehercov, ste vy vo filme Drak sa vracia (1967) stavili na známe herecké mená. Prečo? Sám som prvé dva filmy obsadil nehercami, no Drak si vyžadoval interpretovať vnútorné chvenie postáv a to neherci nedokážu. Vo svojom prostredí bývajú suverénni, ale psychologické nuansy nezvládnu. Bol to môj prvý film s profesionálnymi hercami a pre mňa to bolo osviežujúce nóvum. Lyrizovaná próza je sama o sebe náročnejším literárnym útvarom, nemali ste problémy s prenesením poetických opisov Chrobákovho diela do filmového videnia? Bola to najväčšia úloha, pred ktorou som stál v pokore, pretože diela lyrizovanej prózy ma rozochvievali ako čitateľa skoro tou mierou ako poézia. A mojou umeleckou ctižiadosťou bolo vyrovnať sa rečou filmu s tou nádherou textu Dobroslava Chrobáka. Z mojej strany to bola veľká odvaha, skoro hazard, ale potreboval som si overiť vlastnú tézu, že filmová reč sa môže podobať voľnému veršu. Dnes majú diváci festivalu možnosť uvidieť nový dvojdielny dokumentárny film Martina Šulíka 25 zo šesťdesiatych alebo československá nová vlna. Je to film, ktorý mapuje jedno veľké a pre slovenskú kinematografiu úspešné filmárske obdobie. Myslíte si, že vznik takéhoto dokumentárneho filmu je v dnešnej dobe rýchlo dostupných informácií prínosný? V čom vidíte jeho zmysel? Pred dokumentárnym filmom stojím v obdive, považujem ho za jadro kinematografie, napokon naprostá väčšina mladých filmárov bola odchovaná dokumentom. Ja skôr prichádzam z literatúry a výtvarného umenia, na dokument si netrúfam. Dnešný mladý slovenský dokument veští veľkú vlnu nového filmu, novú silnú generáciu, silnú nielen nadaním ale aj obdivuhodnou energiou s ktorou zdoláva prekážky kapitalizmu. Ja im držím palce, som fanatikom, milovníkom filmu ako umenia. Držím im palce v zápase s nežičlivosťou spoločnosti.  Jedným zo zámerov Martina Šulíka je dostať film do osnov filmovej (mediálnej) výchovy. Výpovede tvorcov z rôznych filmárskych profesií ju k tomu priam predurčujú. Veríte tomu, že dnešnú mládež môžeme vzdelávať filmom? Že film sa môže stať prínosným i v takejto pedagogickej rovine? Film si už dávno vybojoval rovnocenné postavenie v sfére ostatných (tradičných) umení. No na to sa v osnovách školstva nemyslí, často pod vplyvom bulvárnej úrovne filmového biznisu, ktorý v mysliach devalvuje hodnoty skutočného veľkého umenia. Vývoj však prinesie výsledky. Na záver trochu záludná otázka, keďže sa v čase nášho rozhovoru Art Film Fest 2010 ešte nezačal, máte už vybrané snímky, ktoré by ste si radi pozreli, alebo ste skôr typ, ktorý sa počas týchto dní radšej prechádza po kúpeľnom mestečku, stretne s priateľmi a vychutnáva si atmosféru filmového festivalu?  Prechádzam sa rád v hore, kúpele sú síce jej okrasou, ale príliš rušné pre moje založenie. Rozptyľujú meditáciu, takú potrebnú pre inšpiráciu, ale pravdou je aj to, že nielen meditáciou sa kŕmi duša. Aj oddych potrebuje. Nina Šilanová