Pred tromi týždňami sme sa rozlúčili, popriali zaslúžený oddych a príjemné leto, na konci ktorého sa opäť stretneme, aby sme pokračovali v spoločnej festivalovej púti. Ešte večer 28. júna mi cinkla sms-ka „K zajtrajším meninám všetko naj…L“…
Milan Lasica sa stal prezidentom medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v roku 2005. Bol prvým, čo festival ustanovil túto funkciu. Môžem nielen za seba povedať, že si tento post doslova užíval. Nebol tým, ktorý musel byť pri každej festivalovej udalosti, zvečnený na každom oficiálnom dokumente. Bol tam, kde mal byť, a preto sa stal neprehliadnuteľný. Nikdy nemal rád oficiality, nikdy nebol zástancom dlhých, nudných a upotených preslovov. Či už išlo o tlačové konferencie, otvorenie alebo ukončenie festivalu, stretnutia s partnermi alebo tvorcami, vždy sa vyjadroval veľmi úsporne, ale každý si jeho slová pamätal. Nikdy si totiž neodpustil zdvorilú, ale vtipnú a trefnú poznámku glosujúcu predrečníka alebo aktuálnu situáciu.
Pri jeho osobe to bolo nielen prirodzené, ale aj príznačné. Bol reprezentantom mnohostrannej profesnej orientácie, a ako sám uviedol pri minuloročnom rozhovore, ktorý som s ním robil pri príležitosti jeho osemdesiatky „vo všetkom, čo som robil, bol práve humor veľmi dôležitý, ak nie prvoradý. Takže toto je také moje ´krytie´ pre spomínané množstvo profesií.“
Veľmi sa tešil zo záujmu divákov nedávno skončeného Art Film Festu, ktorý sa po ročnej prestávke mohol znova konať v Košiciach. Tak ako veľmi túžil znova hrať v otvorených divadlách, tak si prial, aby sme sa pri najbližšom ročníku opäť stretli v tradičnom rozsahu a tvare. „Myslím si, a nie preto, že som jeho prezidentom, že Art Film Fest je najdôležitejším filmovým festivalom na Slovensku. Samozrejme, bola by hlúposť porovnávať ho napríklad s berlínskym festivalom alebo aj s Karlovými Varmi. Náš festival sa nazýva Art Film Fest, a to už dosť napovedá o jeho obsahu, že sa zaoberá viac filmami ako spoločenskými udalosťami okolo nich.“
Správa o absolútne nečakanom odchode Milana Lasicu zasiahla celú slovenskú (a určite nielen slovenskú) verejnosť, ale nás vo festivale osobitne. Bolo pre nás prirodzené a neodmysliteľné, že máme práve Milana Lasicu na poste prezidenta. A nebol najmenší dôvod na tom čokoľvek meniť ani v ďalších rokoch. Sám to videl nasledovne: „Keď mi ponúkli spomínanú čestnú funkciu, rád som ju prijal, lebo film som mal vždy rád. No a tak som rokmi Art Film Festu akosi prischol. Už som párkrát rozmýšľal, že by bol najvyšší čas ma vymeniť. Ale zdá sa, že nad touto výmenou nerozmýšľal ešte nikto iný, iba ja.“
A ešte jedna vec sa opakovala v našich rozhovoroch. Za čas, čo som pri festivale, som ho presviedčal, že by si mal prevziať Hercovu misiu, tradičné ocenenie Art Film Festu pre slovenských a zahraničných hereckých velikánov. Najprv sa na okamih zamyslel, ale vždy s úsmevom odmietol, že akoby to vyzeralo pred verejnosťou i hereckými kolegami, že si nebodaj z postu svojej funkcie navrhol spomínané ocenenie. Že ak si to naozaj myslím, že by si tú cenu zaslúžil, tak nech počkám, až nebude prezidentom.
A tak sa kruh uzavrel. Žiaľ, nečakane a skoro. A teraz mi to zrazu došlo. Pred desiatimi rokmi urobil Art Film Fest jednu výnimku v udeľovaní Hercovej misie, keď nominoval Júliusa Satinského in memoriam. Je podľa mňa a predpokladám aj pre všetkých festivalových spolupracovníkov úplne zrejmé, že pán Prezident by sa mal do Košíc vrátiť a konečne svoju zaslúženú cenu dostať.
Pán Lasica, nikdy nezabudneme!
Peter Nagel, umelecký riaditeľ,
za vedenie Art Film Festu, ale aj všetkých kolegov a spolupracovníkov festivalu
