Oplatí sa vidieť. Marko Škop odporúča vidieť aj Oppenheimerov film o ťažkej téme masového zabíjania.

Už tradične Art Film Fest dáva špeciálnu úlohu jednému režisérovi, primárne pochádzajúcemu z východného Slovenska: necháva mu voľnú ruku pri výbere filmov do svojej vlastnej sekcie. Po Petrovi Kerekesovi a Ferovi Feničovi sa tejto úlohy zhostil ďalší rodák z východu, slovenský režisér Marko Škop. Do svojej sekcie zaradil zmes pozoruhodných filmov z viacerých končín sveta. Jedným z nich je aj dokumentárny film Akt zabitia z exotického prostredia ďalekej Indonézie.

 

História ľudstva už od svojich útrob bola plná zabíjania a nenávisti medzi rôznymi národmi, náboženstvami a etnikami. Genocídy sú síce v dnešnej modernej dobe zriedkavým javom, ale ak nahliadneme spätne do minulosti, môžeme ich nájsť hneď niekoľko. Genocídy a masové vyvražďovania sa predovšetkým rodili z nenávisti, túžby po moci a neznášanlivosti medzi ľuďmi rôznych národností či rás.

Genocída ako židovský holokaust, arménska genocída, ukrajinský hladomor, rwandská genocída a mnoho iných sú ohavnými činmi zo strany mocných ale aj bežných ľudí, ktorí sa často pod vlnou silnej propagandy, nátlaku či pokrivenej osobnosti zúčastnili nemorálnych udalostí.

 

Práca na jednom filme podmienila ďalší

V roku 2001 americký režisér Joshua Oppenheimer prichádza so svojím filmovým štábom do Indonézie, aby nakrútil film s názvom Globalisation Tapes. Keď Oppenheimer začal nadobúdať a hľadať materiál pre tento film, stretával sa s obyvateľmi Indonézie, ktorých rodičia a prarodičia zahynuli počas masového zabíjania v 60. rokoch minulého storočia. V roku 1965 až 1966 sa v Indonézii konali antikomunistické represie, primárne namierené proti etnickým Číňanom. Všetky politické osobnosti podozrievané z účasti v komunistickej strane boli z indonézskej politiky vyhnané, podobne ako aj vtedajší prvý prezident Indonézie Sukarno. Politici orientovaní proti komunistom tak prikázali vojakom, aby vyvraždili a zatkli osoby blízke komunistom. Vojaci do masových vrážd si privolali na pomoc aj pouličných „gangsterov“ zaoberajúcich sa najmä krádežami a vandalstvom. Z týchto „drobných“ kriminálnikov sa počas vyvražďovania nevinných ľudí vyvinuli skúsení chladnokrvní vrahovia bez štipky ľudskosti a morálky, odôvodňujúci svoje činy ako služby ich štátu. Za svoje činy neboli doposiaľ potrestaní oni a ani mnohé iné osobnosti pôsobiace dodnes na vysokých straníckych miestach v Indonézii.

 

Stovky hodín o živote bývalého kriminálnika

Z respondentov jasne pamätajúcich si na tieto udalosti, dramaticky dotýkajúce sa ich života, tak išiel strach podnecujúci režiséra Joshuu Oppenheimera na zahĺbenie sa do daných okolností a témy. Časom začal filmový štáb nachádzať aj ľudí, ktorí neboli obeťami masového vyvražďovania, ale ich vykonávateľmi. V roku 2005 sa režisér stretol s hlavnou postavou filmu Akt zabitia Anwarom Congom.  Od roku 2005 do 2011 sa štábu podarilo nakrútiť vyše 1 200 hodín materiálu prezentujúceho život bývalého kriminálnika a niekoľkonásobného vraha Anwara Conga. Anwar pôsobí ako starší, veselý pán so záľubou v amerických filmoch. Joshua Oppenheimer nám ako divákom nevnucuje svoj pohľad a názor na daného človeka ani na historické udalosti. Poprosí Anwara, aby mu ukázal miesta, na ktorých zabíjal ľudí a spôsob, akým ich zabíjal. Anwar to vníma ako hru a s potešením vodí filmový štáb po miestach brutálnych vrážd, mučení a vydieraní. Svoje vraždy a mučenia s dávkou entuziazmu aj inscenuje.

 

Bodoval aj na festivaloch, získal nomináciu na Oscara

Ústrednou témou dokumentárnej snímky Akt zabitia sa tak nestáva rekonštrukcia historických udalostí či morálne odsúdenie vrahov. Akt zabitia je správou o svete plnom nenávisti a nezmyselného zabíjania, správou o absencii ľudskosti a morálky, pocitu viny. Správou o tom, že ľudia vedia akýmkoľvek zverstvám nájsť logické objasnenie a ospravedlnenie, vytvoriť tým absolútne iný zmysel a kontext a zabudnúť, že zabili niekoľko desiatok nevinných ľudí.

Akt zabitia sa stal úspešným na mnohých svetových festivaloch, pričom bol nominovaný na prestížne filmové ocenenie Oscar a získal ocenenie BAFTA za najlepší dokumentárny film.

 

Anna Lazor, Festivalový denník

 

Film zo sekcie Marko Škop pozýva hrajú

  1. júna 22:00

Kino Úsmev VSE Cinema