Na otváracom ceremoniále Art Film Festu si svetový režisér Emir Kusturica prevzal ocenenie Zlatá kamera. V rozhovore popoludní povedal, že jednoduché, veselé filmy, aké nakrúca Woody Allen by on tvoriť nevedel.
Máte už doma takmer všetky významné ocenenia, ktoré môže filmový režisér získať. Ešte vás baví preberať ďalšie?
Po oceneniach som nikdy neprahol. Filmára povzbudia najmä také, ktoré získa za nové filmy. Tlačia ho do ďalšej tvorby. A ďalší príťažlivý rozmer ocenení sú potom samotné festivaly. Baví ma na ne chodiť, a tak navštevovať krajiny a mestá, v ktorých sa konajú.
Už vás niečo oslovilo za pár minút, ktoré ste na Art Film Feste?
Keď som študoval v Prahe, chodieval som do Bratislavy. Mal som tam kamarátov, vymetali sme krčmy a obzerali sa za krásnymi dievčatami. Dnes sa na Slovensko vraciam ako starší muž. A páči sa mi atmosféra, aká v Trenčianskych Tepliciach vládne.
Asi sa nepodobá na tú, s ktorou si svet spája Balkán.
Balkán sa nezmenil posledných šesťsto, sedemsto rokov. Stále je rovnaký. Stále je to svet na pomedzí Západu a Východu.
Možno ho označiť za stratený svet?
Tak by som to nepovedal. Práve teraz je Balkán plný života, aký inde vo svete azda ani necítim.
Ako potom môže byť už sedemsto rokov rovnaký?
Zmenila sa forma. Obsah sa nemení.
A môže sa filmár vymaniť z atmosféry, v ktorej žije, a nakrúcať filmy s inou poetikou?
To nikdy nebol môj cieľ. Chcem nakrúcať presne také filmy, filmy, ktoré ukážu trápenie, utrpenie. Veď aj celý svet a život sú ich plné. Páči sa mi pohľad na svet, aký zvolil Dostojevskij. Myslím, že je veľmi presný.
Myslíte, že keď pri nakrúcaní prežijete utrpenie a ukážete ho vo filme, môžete ho odstrániť zo života?
Film môže divákov ovplyvniť. Ale už neverím, že by umenie mohlo zmeniť svet. Keď som prišiel študovať do Prahy a celý čas na škole som veril, že spoza kamery svet zmením. Prešlo ma to, keď som školu skončil.
Prečo?
Dnes filmy nehovoria o spoločnosti. Hollywood sa nezaujíma vôbec o nič – okrem zisku. Ale nie vždy to tak v Amerike, keď už o nej hovorím, bolo. Starší americký nezávislý film, skutočný nezávislý film, bol výborný. Ale keď sa skončila vojna vo Vietname, skončilo sa aj toto obdobie.
Aký je teda postoj Emira Kusturicu k nedávnemu zatknutiu Ratka Mladica?
Všetko zlé, čo sa na Balkáne stalo, dáva celý svet za vinu nám – Srbom. Veľmi preto pochybujem, že súd v Haagu posúdi prípad Ratka Mladica inak, ako v duchu tohto zjednodušenia. Ale aj tak chcem najprv počkať na rozhodnutie Medzinárodného tribunálu.
Nebodaj chcete svoj postoj prerozprávať vo filme?
Pracujem na dvoch projektoch. Chcem ešte nakrútiť jeden film o ničení a rozpade. A pripravujem tiež televízny seriál podľa diela spisovateľa – nobelistu Iva Andrica.
Ako sa teda rodí vo vašej hlave film?
Ako sled obrázkov. Priraďujem obrazy jeden k druhému, rozmýšľam nad nimi a vytváram z nich postupne dlhú reťaz. Pôsobí to nakoniec presne tak, ako keď si divák sadne do kina a môj film sleduje.
Juraj Fellegi
