Jej prvé stretnutie s MFF Art Film bolo veľké dobrodružstvo, na ktoré dodnes spomína. Hoci v tíme je „nová“, na festivale sme sa s ňou stretávali pravidelne – ako s návštevníškou a novinárkou. Na 31. ročníku bude sekciu Panoráma zostavovať Kristína Kúdelová.
O Kristíne
Narodila sa v Šali. Je členkou asociácie Golden Globes, filmových cien v Hollywoode. Navštevuje svetové festivaly, ako reportérka aj ako členka poroty, ktorá udeľuje cenu Medzinárodnej organizácie filmových kritikov FIPRESCI. Na Filozofickej fakulte UK študovala francúzsku literatúru a žurnalistiku. Absolvovala kurzy filmovej tvorby a produkcie na CIFAP v Paríži a španielskej literatúry v Centro de lenguas modernas v Granade. Od roku 2002 pracuje v denníku SME.
Na IFF Art Film zostavuje sekciu Panoráma.
Podľa čoho vyberáte filmy do svojich sekcií? Čo je pre Vás pri výbere dôležité?
„Som v tíme MFF Art Film nová, aj keď členov dobre poznám celé roky. Na festival som prvýkrát prišla v roku 1997 so svojou najlepšou kamarátkou, mali sme požičané auto, ktoré sa nedalo poriadne naštartovať až nakoniec úplne zastalo. Keď sme sa vracali domov, časť cesty nás ťahalo auto, ktoré sme stopli, a starú škodovku sme nakoniec nechali odstavenú kdesi pri Trnave. Vôbec sme to dobrodružstvo neľutovali, aj keď sme videli len jeden film. Neviem, koľko filmov dnes vidí bežný návštevník festivalu. Možno tiež len jeden. Preto som si povedala, že sa pokúsim do sekcie zaradiť také filmy, na ktoré som myslela ešte aspoň tri dni potom, ako som vyšla z kina. Prvýkrát som to zažila, keď som mala šestnásť rokov a videla film Misia s Robertom de Nirom a Jeremym Ironsom. V podstate mi nešlo do hlavy, čo mnou presne tak pohlo. Som veľmi rada, že niečo také sa mi deje stále, lebo stále vznikajú filmy s príbehom a formou, ktoré nami zatrasú.“
Ktoré z iných sekcií MFF Art Film Vás osobne najviac zaujímajú a prečo?
„Art Film mal niekoľko rokov fantastickú sekciu amerického nezávislého filmu. Tá keby sa vrátila, to by sa mi veľmi páčilo.“
Ktoré filmy z roku 2024 Vás najviac oslovili a prečo?
„Prvým bol Brutalista. Pamätám sa, ako som sa zhrozila, keď som uvidela jeho minutáž. 200 minút. Keď sa skončil, bolo mi ľúto, že nebol dlhší. Príbeh o architektovi, ktorí v USA bojuje s novým prostredím, s ponižujúcou pozíciou neznámeho prišelca aj traumou holokaustu, je komplikovaný a košatým, ale nejakým zázrakom plynie jednoducho ako rieka. A druhý bol Ešte stále som tu, skutočný príbeh z brazílskej diktatúry. Režisér Walter Salles ho ozvláštnil estetikou domáceho videa, takže som pri ňom naplno vnímala nielen hrôzy, ktoré dokáže spôsobiť politická moc, ale aj silu a hodnotu rodiny v našich osobných životoch. “
Vašich TOP 5 slovenských a TOP 5 svetových filmov (bez ohľadu na ročník)
„Synova izba režiséra Nanniho Morettiho, Takí sme boli od Sydneyho Pollacka, Butch Cassidy a Sundance Kid od Georgea Roya Hilla, Faunov labyrint režiséra Guillerma del Tora a ten posledný, to je samozrejme Misia od Rolanda Joffého. Pamätám sa, ako na mňa silno zapôsobila Šulíkova Neha. Dušanovi Rapošovi sa veľmi podarila komídia Utekajme, už ide. Jaro Vojtek má skvelý film My zdes, výborne vyšiel Karáskov Invalid. A z československej novej vlny by som hlasovala za Petra Solana.“
Ak by ste si v roku 2025 mohli pozrieť iba jediný film, ktorý príde do kín, ktorý by to bol a prečo? (ohlásené novinky)
„September 5. Struhujúci príbeh z réžie americkej redakcie športu, ktorá v roku 1972 prišla do Mníchová robiť živé prenosy z olympiády, a nakoniec zaznamenala obrovskú rukojemnícku drámu. „
