Jeho filmy nesú v sebe bytostné témy, ktoré presahujú súčasné normy a usporiadanie spoločnosti. Diváka zasiahnu po príbehovej, ale aj vizuálnej stránke a s každým novým filmom majú pocit, že sa im otvára úplne nový svet. Svet naplnený zázrakmi a realitou, pričom je medzi nimi tenká, neviditeľná hranica. Maďarský režisér Kornél Mundruczó je hosťom 27. Art Film Festu.
Zlatá kamera, ktorú si dnes preberiete na Art Film Feste, je ocenením za celú vašu kariéru a prínos kinematografii. V minulosti toto ocenenie získal z maďarských filmárov Miklós Jancsó či István Szabó.
Je to pre mňa veľká česť. Tieto ceny majú význam, objaviť sa popri tých menách, ktoré ste spomínali. Pokiaľ ide o ceny, pre mňa je ich význam v tom, že diváci majú radi moje filmy a že sa môžeme stretnúť prostredníctvom nich. Cena pre mňa znamená lásku ku kinematografii. Jednoducho, sú pre mňa cenné.
Festival pred pár dňami premietol Mesiac Jupitera, dnes je naplánovaná projekcia Bieleho boha. Oba filmy hovoria o viere, možno v nich nájsť symbolizmus. Prečo máte potrebu hovoriť o týchto témach a viesť publikum k tomu, aby o nich premýšľali?
Súhlasím. Oba tieto filmy prekračujú žánre a pre mňa bolo dôležité hovoriť o postsovietskych ruinách a čo tu zostalo, keď ten šialený, agresívny kapitalizmus začal vstupovať do našej spoločnosti. Ako sme stratili naše ľudské hodnoty a ako sme stratili ducha spoločného bytia. Všetky tieto filmy sú o odlúčení – od minulosti, aj od našej budúcnosti – a akomsi voľnom páde. Psy v Bielom bohovi reprezentovali túto myšlienku, rovnako ako utečenci v Mesiaci Jupitera. A pre mňa bolo hlavným zmyslom urobiť filmy o tom voľnom páde. Oba filmy sú výpoveďou toho, ako chceme symbolizovať ten voľný pád a ja som to urobil tak, ako som to v tom čase cítil.
S filmom Mesiac Jupitera ste prišli potom, čo sa odohralo na vlakovej stanici Keleti v Budapešti a v čase, kedy protiimigrantská nálada podnecovaná maďarskou vládou vrcholila. Bolo ťažké natočiť film hovoriaci o imigrantoch a strete odlišných kultúr v takej spoločenskej atmosfére?
Samozrejme, tento film je neistote, o tom, ako sa cítime v kontakte s niečím, čo nepoznáme. A tiež o tom, ako si spoločnosť naplnená strachom vytvára nepriateľov. O tom, ako môže provokovať obraz, v ktorom utečenec lieta ako anjel. Aj takýmto provokujúcim obrazom môže film dekonštruovať nepriateľov. To, že potrebujeme tento spoločenský problém vyriešiť ľudsky, a nie dehumanizovať seba samých, je veľmi dôležitý odkaz filmu.
Biely boh aj Mesiac Jupitera, teda vaše dva posledné filmy, ktoré sa dostali aj kinodistribúcie na Slovensku, rozprávajú o schopnosti a ochote komunikovať navzájom a o živote rozdielnych skupín bok po boku. Myslím si, že sú to odvážne výpovede o nás. Myslíte si, že umenie vie a môže ovplyvniť zmýšľanie ľudí?
Áno, verím v to naozaj hlboko. Myslím si, že umenie môže zmeniť ľudstvo a že môže zmeniť človeka. Aj ja ako divák, keď vidím film, ktorý sa ma naozaj dotkne alebo mi niečo povie, potom čo vyjdem z kina už nie som ten istý človek ako predtým. A naozaj silno verím v silu filmu ako niečoho, čo dokáže zmeniť spoločnosť.
Aký film sa takto hlboko dotkol vás?
Bol som obrovským fanúšikom Rainera Wernera Fassbindera a keď som ako 17-, 18-ročný videl jeho filmy, naozaj to zmenilo môj život. Z posledného obdobia sa ma dotkol úžasný film Zlodeji od Hirokazua Kore’eda, ktorý vyhral vlani Zlatú palmu v Cannes. Prostredníctvom neho som si uvedomil, ako ľahko dokážeme stratiť perspektívu, a ako uvažujeme o druhých ľuďoch, a to bol naozaj silný zážitok. Toto poznanie, ktoré ma naozaj zmenilo.
Keď už spomínate Cannes, vy máte s týmto festivalom dlhú históriu. Čo pre vás znamená byť tam uvedený, prípadne aj vyhrať cenu? Myslím tým ako osobne, tak aj profesionálne. Pomáha to otvárať dvere k príležitostiam?
Byť na veľkom, dôležitom festivale vždy pomáha filmu. Pre mňa je to na jednej strane trh, na druhej je to kanál, akým dostávam svoju tvorbu k divákom. Všetky moje filmy mali premiéru v Cannes, máme už spolu s festivalom vybudovaný vzťah a vždy, keď tam idem, mám pocit, že je to najlepšie miesto na svete, kde možno premiérovať svoj film. A to je pre mňa dôležité. Okrem toho, festivaly znamenajú publikum, na to netreba zabúdať. Festivaly nie sú len pre filmárov, je naozaj dôležité dostať divákov a milovníkov kinematografie do kina. Keď idete na festival, ako ja idem teraz do Košíc, je to pre filmára niečo veľmi dôležité.
V Bielom bohovi ste pracovali so psami, čo je vždy náročné, v Mesiaci Jupitera ste mali tiež náročné scény, čo sa týka nakrúcania. Máte rád dobrodružstvo počas filmovania?
Áno, mám to rád, a teda hlavne mám rád jedinečné, nepreskúmané teritóriá. Niekedy po vizuálnej stránke, niekedy na poli témy. Zaujíma ma, ako môžem rozprávať o tabu alebo ako môžem rozbiť klišé, či už vizuálne alebo obsahovo. Myslím si, že som pomerne dosť vizuálny filmár, ale nie vždy. Napríklad, film Projekt Frankenstein je malá kamerová dráma, ktorá sa odohráva takmer v jednom momente. V tomto prípade som si povedal, že téma je natoľko provokujúca, že potrebujem byť minimalistický. Pri Bielom bohovi som si zase povedal, že pri téme rozdelenia, odlúčenia potrebujem mať istú vizuálnu provokáciu. Snažil som sa zobraziť ten hnev davu prostredníctvom psov. A 250 psov bežiacich ulicou tento hnev zosobnil. Ak si porovnáte oba filmy, majú spoločný postoj k slobode a provokácii, ale vizuálny štýl je úplne iný.
Kde hľadáte inšpirácie pri vizuálnom prevedení?
Všetko má odlišný prístup, ale zakaždým o filme premýšľam ako o celku, že to má mať nejaký jednotný štýl. Teda nepracuje s jednotlivými obrazmi, ale s filmom ako jedným obrazom. Každý môj film je jedna identita a v nej každý jeden záber musí hovoriť rovnaký príbeh ako ostatné. To je pre mňa dôležité. A to je najhlavnejšia vec – nájsť vizuálny štýl. Zvyšok je už skôr technická záležitosť, lebo filmovanie je pomerne dosť technické. Ja si to viem užiť, ale je to technický šport.
Dnes uvediete masterclass. Na čo sa zameriate?
Budem hovoriť o robení rozhodnutí pri tvorbe filmu. Pre režiséra je to vlastne konštantná záležitosť, stále sa musíte rozhodovať.
Ktoré rozhodnutie bolo vo vašej kariére zatiaľ to najzložitejšie?
Bol to môj film Delta. Medzi dvomi natáčaniami zomrel hlavný predstaviteľ. Bolo to nesmierne náročné rozhodovanie, ako pokračovať s filmom, či znovu urobiť rovnaký film alebo urobiť iný, ktorý by tento tragický moment do seba absorboval. Bolo to naozaj náročné. Ale viete, niekedy tá najšialenejšia myšlienka je najlepšia. Napríklad pri Bielom bohovi, keď sme sa rozhodli, že hlavnou postavou bude pes. Každý nám hovoril, že sme sa zbláznili. A naše rozhodnutie bolo ostať verní tomuto nápadu a ten film predsa len skúsiť.
Popri tom, že režírujete, tak aj produkujete a hráte, no ste aktívny aj v divadle. Ako sa tieto dve umenia – film a divadlo – stretávajú vo vašom svete?
Ja som špeciálny divadelný tvorca. Keď sa pozerám do zrkadla, som filmárom. Aj v divadle som filmárom a na javisku robím svoje príbehy, neinterpretujem iné. V tomto zmysle som veľmi špeciálny. V inom zmysle je pre mňa divadlo stále viac a viac dôležité. V prvom rade si veľmi užívam takú blízku spoluprácu s hercami, v druhom rade je krásne robiť umenie pre lokálne komunity. Divadlo nemôže byť iné než lokálne, filmy sú medzinárodné a ako diváci nemôžete byť blízko k ich hercom, nie tak, ako v divadle. Tých rozdielov je viacero, ale tieto dva sú pre mňa najvýraznejšie.
Vizuálny štýl je pre vás dôležitý, o tom sme už hovorili. A to nielen vo filme, ale aj v divadle. Napríklad v predstavení Imitation of Life necháte niekoľko minút rotovať celý byt a všetky veci vypadávajúce zo skríň a všemožných zákutí silou gravitácie priamo pred nohy divákov. Čo vás na tom baví?
Veľmi rád vytváram momenty zázrakov, neuveriteľné momenty. Keď spomeniem film Delta, kedy sme točili na vode alebo psov z Bieleho boha alebo rotujúci byt v Imitation of Life alebo lietanie v Mesiaci Jupitera – to sú rovnaké momenty, kedy sa neviete rozhodnúť, či to je realita alebo niečo za tým. A ja verím, že je to niečo za tým, a ja to chcem urobiť, aby to vyzeralo reálne.
Zuzana Sotáková, Festivalový denník
Masterclass Kornéla Mundruczóa bude:
- júna | 12:00
Kulturpark 2 JOJ Cinema
Film Biely boh zo sekcie Zlatá kamera sa hrá:
- júna | 15:00
Kino Úsmev VSE Cinema
