Nový film režiséra Erika Poppeho nespracúva ľahkú tému. Masaker, ktorý 22. júla 2011 spáchal pravicový extrémista Anders Breivik, patrí k najčiernejším dňom v nórskej histórii.
Film, ktorý mal premiéru na berlínskom filmovom festivale, sleduje šialené vražedné vyčíňanie Andersa Breivika na nórskom ostrove Utoya, kde si partia mladých ľudí užíva letný kemp. Presnejšie povedané, film sleduje pokus o záchranu vlastného života a únik z miesta masakry očami tínedžerky Kaji. Tú stvárňuje dnes 20-ročná Andrea Berntzen, ktorej tvár sa nachádza aj na oficiálnom plagáte k filmu. Táto snímka je prvou Andreinou skúsenosťou so svetom veľkého filmu, hoci k hraniu inklinovala už počas štúdia na strednej škole. Minulý rok v septembri Andrea nastúpila na štúdium herectva, preto je pravdepodobné, že o tejto mladej Nórke budeme v súvislosti s filmami ešte počuť.
Film Utoya, 22. júla nie je bežným trilerom práve preto, že je postavený na základe skutočných udalostí. A práve preto, že tie udalosti má každý z nás ešte v čerstvej pamäti. Preto si so sebou automaticky nesie aj otázku: Nie je ešte príliš skoro na stvárnenie tejto tragédie, ktorá vo veľkej miere poznačila celý národ?
“Rešpektujem tých, ktorí si myslia, že je ešte príliš skoro, ale ľudia, ktorí stratili svojich milovaných to aj po siedmich rokoch cítia tak, akoby to bolo včera. Pre nich nikdy nebude ten správny čas,” argumentoval podľa BBC režisér Erik Poppe. Čeliť musel aj otázkam, či snímka nebude zbytočnou inšpiráciou pre ďalších fanatikov. Podľa Poppeho však takíto ľudia môžu inšpiráciu získať napríklad aj zo správ.
Režisér je pôvodným povolaním vojnový fotograf, takže ťažké témy a situácie si zažil na vlastnej koži. Na Utoyi počas natáčania strávil päť dní. Počas každého z nich zaznamenal 72-minút nakrúteného materiálu. Presne toľko trval reálny útok Andersa Breivika, ktorý neprežilo 69 mladých ľudí a pri ktorom sa zranili stovky detí. Nehovoriac o tom, že ešte v ten deň Breivik odpálil aj bombu v centre Osla. Šialený strelec sa však vo filme Erika Poppeho takmer vôbec neobjavuje, poťažmo raz ako tajomný tieň v diaľke. V centre pozornosti stojí Kaja. Jej beh o život, smrteľný strach a duchaprítomnosť, vďaka ktorým dokázala masaker prežiť.
Mimochodom, postava Kaji nie je reálna, je fiktívna. Štáb na čele s režisérom diskutoval s mnohými a mnohými ľuďmi, ktorí v osudný deň na Utoyi boli a na základe ich výpovedí postavil svoj film. Výsledkom je teda zaujímavý žáner: dokument to nie je, ale úplná fikcia tiež nie. Podľa reakcií publika na filmovom festivale Berlinale však rozhodne režisér nestúpil vedľa. Hoci išiel do naozaj veľkého rizika a aj mnohí filmoví odborníci boli ešte pred uvedením filmu skeptickí.
Jedna z mladých, ktorí masaker prežili, Ingrid Endredrud, povedala novinám Guardian: “Tento film je veľmi dôležitý, lebo ukazuje, k čomu môže viesť pravicový extrémizmus. Toto je nenávisť v jej najčistejšej forme a my ako spoločnosť musíme držať spolu proti nej,” vyhlásila preživšia účastníčka tábora a dodala, že snímka Utoya, 22. júla rozpráva príbeh, ktorý nikto z nich nie je schopný rozpovedať. Režisér Erik Poppe sa do tejto ťažkej témy pustil a zvládol ju úctyhodne. Zdá sa tak, že námet sa dostal do tých správnych rúk. Koniec koncov, Poppe je jediným režisérom, ktorý obdržal nórsku Národnú cenu filmových kritikov celkom štyrikrát.
Mária Mlaková
Film zo sekcie Be2Can Starter hrajú:
- júna: 19:00 Kino Slovan
- júna: 21:30 Kulturpark 2 JOJ Cinema
