Ako dlho je po konkrétnych historických udalostiach vhodné začať sa o nich rozprávať? Kedy ich má začať reflektovať vybraná forma umenia? Toto rozhodnutie je vždy ťažké. Najnovšie sa k týmto tvorcom pridal Sergej Loznica. Jeho novinka prachom určite nezapadne. Nie je to však film pre každého diváka, Donbas totiž predpokladá vnímavého pozorovateľa.
Loznica, pôvodom bieloruský režisér a matematik, sa rozhodol spracovať a divákom priniesť svoj veľmi osobitý pohľad na situáciu v oblasti Donbasu, na hranici medzi Ruskom a Ukrajinou. Diváka vystavuje krutej realite od začiatku až po tiché titulky na konci filmu. Nechá veľa priestoru na zamyslenie sa a to je potrebné. Režisér totiž ani zďaleka nepodáva publiku vysvetlenia na striebornom podnose. Každý sa k nim musí dopracovať individuálne. Iba tak pochopí vážnosť aktuálnej situácie.
Snímka bola vybraná ako otvárací film v sekcii Un Certain Regard na tohtoročnom festivale vo francúzskom Cannes. Režisér Loznica si odniesol Cenu pre najlepšieho režiséra v tejto sekcii. Príbeh filmu sa sústreďuje na vojnu odohrávajúcu sa na východnej Ukrajine prostredníctvom viacerých príbehov jej obyvateľov. Vytvára kruhovú štruktúru, kde jednotlivé dejové línie predstavuje a neskôr sa k nim vracia. Pozerá sa na ne detailnejšie. Podobne ako v predošlom filme Krotká, aj v Donbase zobrazuje Loznica štátny aparát, ktorý nie je ochotný ustúpiť ani o krok. Môžete si byť akokoľvek istí, že stojíte na správnej strane sporu, presvedčia vás o opaku. Keď sa rozhodnú, že vás zničia, urobia to. A to bez mihnutia oka. Filmu sa tiež darí spochybniť diváka, že žiadna historická situácia nie je čiernobiela. V konečnom dôsledku však jedna strana problému vychádza horšie.
Vojnový konflikt na Ukrajine prebieha takmer bez prestávky už štyri roky. Na jednej strane stoja vojenské sily ukrajinskej vlády a na druhej proruskí, Putinom podporovaní separatisti. Loznica prezentuje situáciu ako absurdnú hororovú šou. Nevyhýba sa však ani silným a priamym konfrontáciám oboch strán. Medzi tie najsilnejšie patrí scéna, kedy sa početný dav pustí do nepriateľského ukrajinského dobrovoľníka.
Výhoda takejto filmovej skladačky je v tom, že počet jej čriepkov nie je presne určený. Jeho autori ho môžu skončiť v momente, ktorý vyhovuje práve im. Formát hrá v ich prospech. Ruskú agresiu však prináša v pôsobivých a súčasne smutných momentoch. Nechýbajú ani tragikomické prvky, ktoré pôsobia na prvý pohľad šťastne a milo. Za veľkými úsmevmi presvitá najmä veľká pretvárka.
Film sa zrodil z hlbokej traumy z nezmyselnej vojny, ktorej koniec je, zdá sa, v nedohľadne.
Barbora Gvozdjáková
Film zo sekcie Európske zákutia hrajú:
22.júna: 11:30 Kino Slovan
