Nenudiť a nepoľaviť – to sú dva kariérne ciele, ktoré si stráži charizmatická herecká hviezda Aňa Geislerová.
Herečka s najvyšším počtom Českých levov v dejinách, Aňa Geislerová, nedávno zavítala do Trenčianskych Teplíc, kde si prevzala ocenenie Art Film Festu Hercova misia. Na slnečnej terase v kaviarni kúpeľného mestečka priznala, že aj napriek dosiahnutým úspechom o sebe ako herečka stále pochybuje. Hviezda strieborného plátna, ktorá si túži zahrať v rozprávke, hovorí, že herectvo je zvláštna profesia. Prečo si občas s deťmi pripadá ako upíria rodina, aký krst chystá, z akého dôvodu sa občas cíti ako bojler a prečo už „neraňajkuje šampanské“, prezradila v rozhovore pre Webnoviny.sk.
Prezradili ste, že ako herečka ste veľký pozorovateľ, ktorý „kradne“ inšpirácie z cudzích životov – čo pozorujete najradšej?
Všetko. Keby som v tejto kaviarni teraz sedela sama, tak tu vydržím veľmi dlho. Sledovala by som, kto má čo na sebe, ako sa správa, predstavovala by som si príbehy, ktoré pre mňa reprezentuje. Samozrejme, nikdy sa nedozviem, či je to pravda, ale baví ma tento typ fantázie. Pozorujem a kradnem.
Robíte to bežne, aj mimo pracovných záujmov?
Je to pre mňa veľmi prirodzené. Dokonca som si všimla, že keď niekedy s mojimi tromi deťmi sedíme vonku, musíme pôsobiť ako veľmi divná, upírska skupina. Stáva sa, že všetci len sedíme a sledujeme ostatných. Potom si zrazu uvedomím, že to musí na ľudí pôsobiť strašidelne, že sme takí mĺkvi, ako keby sme ich chceli zožrať. Občas si hovorím, že sa deti so mnou asi nudia, ale potom si uvedomím, že skôr asi majú rovnaké záujmy ako ja, že ich to tiež baví.
Keď zvažujete, akú filmovú úlohu prijať, čo zaváži viac – rozum alebo intuícia?
Ide to ruka v ruke. Naučila som sa odmietať veci, ktoré sa javia ako to najlepšie možné. A niekedy odmietam aj veci, na ktoré som najprv prikývla a väčšinou som to zatiaľ neľutovala. Možno som niekomu skomplikovala život, ale boli to intuitívne rozhodnutia. Keď sa človek pre niečo rozhodne len racionálne, tak je to väčšinou zlé.
Keď ste sa ako modelka v štrnástich prvýkrát rozhodli odísť do zahraničia, mama vám radila, aby ste to nerobili, aj napriek tomu vás podporila…
Moja mama je v tomto naozaj dobrá. Tiež mi napríklad radila, aby som sa nesťahovala a nakoniec mi pomohla sa odsťahovať. Materstvo je ťažké v tom, že človek vie, že niektoré kroky sú pre dieťa zbytočné, ale na druhej strane vie, že bez istých krokov by to dieťa nezistilo. Tie chyby musí urobiť a vy ako rodič mu len musíte pomôcť, aby ich urobilo bezpečne. V tomto bola mama skvelá, určite mala strach, na druhej strane si asi bola istá, že nás do života niečím vybavila a nič vážne sa mne ani sestrám nikdy nestalo.
Keď ste oznámili, že chcete byť herečkou, neodhovárala vás?
Naša rodina nikdy nebola taká, že by sme sedeli okolo stolu a niekto by oznámil, čo sa stalo. U nás bolo všetko chaotické a živelné. To, že som chcela byť herečkou, sa v rodine vedelo a nikoho to nešokovalo ani neprekvapilo. Nikto tomu nevenoval extra pozornosť. Staršia sestra je maliarka, mladšia herečka aj maliarka. V rodine japanológa a výtvarníčky sa detail, ako že sa niekto chce stať herečkou, stratí.
Dala vám niektorá filmová rola zabrať, potrápila vás?
Pravdaže……Viac z rozhovoru nájdete na http://www.webnoviny.sk/film-a-tv/clanok/968687-dari-sa-mi-zit-v-pritomnosti-hovori-herecka-ana-geislerova/
