Pod sopkou žije María. Má sedemnásť, mayské korene aj črty a to je vlastne všetko. Panenstvo vymení za lákavú vidinu cesty do Spojených štátov. Guatemalský film Sopka Ixcanul uvádza Art Film Fest v Medzinárodnej súťaži hraných filmov. Jeho argentínska producentka Pilar Peredo hovorí, že než film začali nakrúcať, musel štáb požiadať sopku o dovolenie.
Kto žiadal, aby sa nakrúcanie prispôsobilo tradičným rituálom guatemalských Indiánov?
Aj počas nakrúcania sme sa ešte niekoľko ráz priklonili k tradičným rituálom, o povolenie nakrúcať sme žiadali naprílklad aj vodu. Spolupracovali sme s ľuďmi z dediny, ktorá leží najbližšie k sopke, na ktorej sme nakrúcali. Nakrúcali a žili sme tam šesť týždňom a tri mesiace predtým robili kastingy, tak sme sa miestnym všetci prispôsobili.
Ako k rituálom pristupoval režisér Jayro Bustamante, ktorý z Guatemaly pochádza?
Jayro sa síce narodil pri jazere Atitlán, kde žije najviac mayských komunít, vyrástol s matkou, ktorá ho učila hovoriť jazykom miestnych, ale je mestic a od 17 rokov študoval v Paríži či Ríme. Je z 20 percent miestnych, ktorí nepatria k pôvodnej kultúre. Rituály a zvyky potomkov Mayov pozná veľmi dobre, ale počas nakrúcania sme spolu objavili niektoré ďalšie.
Prečo sa vlastne Jayro Bustamante rozhodol nakrútiť Sopku Ixcanul?
Ten film vznikol na základe skutočného príbehu. Jayrova matka robila zdravotnícku osvetu v chudobných mayských komunitách a predstavila Jayrovi skutočnú Maríu. Jayro sa potom rozhodol vo filme spracovať aj problém únosov detí.
Koľko autenticity je teda v Sopke Ixcanul?
Filmovali sme v autentickom prostredí, ale usadlosť pri kávovej plantáži pod sopkou sme na nej vystavali. Sopka bola, samozrejme, ozajstná. Herci, s ktorými sme nakrúcali, boli tiež z mayskej komunity, predstaviteľka Maríe predtým nehrala nikde, jej filmová mama sa venuje pouličnému divadlu. Museli sa naučiť texty, ale celé nakrúcanie bolo interakciou hercov s režisérom. Keď mali pocit, že niečo z textu by v mayskej komunite nezaznelo, povedali to a my sme scenár upravili.
