A skoro 400 000 divákov. Rotterdam je vo svete známy v prvom rade kvôli výberu filmov. Už 40 rokov sa zameriava výsostne na tzv. nezávislú kinematografiu. Na filmy, ktoré sú nejakým spôsobom výnimočné formou či témou, ktoré používajú inovatívne prostriedky filmovej reči a rozhodne sa vyhýbajú banálnym schémam hollywoodskej dramaturgie. Rotterdamskí programoví poradcovia samozrejme akceptujú filmy aj z USA, zvlášť „indies“ á la Jim Jarmusch, Hal Hartley a podobne, ale za túto hranicu už nejdú. Takže už roky je každému vo festivalom svete jasné, že v Rotterdame uvidí skutočne zaujímavé diela svetovej kinematografie, resp. tej jej línie, ktorá je ešte stále umením. Nie všetky tieto diela sú samozrejme dobré. Ale aj tie nevydarené prinášajú nejaký nový, originálny pohľad na realitu. Pochopiteľne toto je ideálna pôda pre získavanie filmov pre ARTFILMFEST a pre kontakty s režisérmi či producentmi, ktorí sú zväčša počas festivalu dostupní a prístupní.
I tento rok sa potvrdilo to, že veľký boom rumunskej kinematografie neskončil a ani tak skoro neskončí. Rumunská nová vlna pokračuje a rozvíja sa brilantným spôsobom. Filmy ako Periferi či Morgen sú už dielami tvorcov mladšej generácie, ale stále idú v línii fascinujúcej autenticity a originality. Aj Južná Amerika je čoraz viac na vzostupe. A nejde už iba o Argentínu, ako pred pár rokmi. Pridali sa filmári z Chile, Mexika, Kolumbie a ďalších krajín, ktorí pracujú často s paradokumentárnymi prostriedkami a dosahujú tak pozoruhodnú realistickú úroveň obrazu, pričom však nikdy nerezignujú na metaforu. Dobrým príkladom je nový film už známeho Pabla Lorraína Post Mortem, ktorý bol jedným z najväčších hitov vo festivalových kuloároch. Spolu s v Rotterdame premiérovaným filmom Wasted Youth režisérov Argyrisa Papadimitropoulosa a Jana Vogela, zvláštnym príbehom v štýle raného Gus Van Santa o skateboardistovi a policajtovi… Ale i my z tých našich divných postsocialistických krajín sme sa mohli o sebe tento rok v Rotterdame čo to dozvedieť, povedzme zo skvelého amerického filmu My Perestroika režiséra Robina Hessmana (financoval ho Sundance Film Institute) alebo z pôsobivého dokumentu vyskladaného výlučne z propagandistických archívov Autobiografia lui Nicolae Causesku Andra Ujicu.
A ak všetko vyjde tak, ako by sme si želali a chceli (a budeme pre to robiť tak ako minulý rok maximum), tak aspoň niekoľko z týchto spomínaných filmových chuťoviek uvidia určite aj diváci ARTFILMFESTu začiatkom leta 2011.
Martin Ciel
Zostavovateľ programovej sekcie Láska a anarchia
