Pri takej cene, akú dostávate na Art Film Feste je čas na bilancovanie. Ako hodnotíte roky strávené pri filme, na ktorých projektoch sa Vám najlepšie pracovalo, pripadne sú také, ktoré sa Vám nepodarilo zrealizovať? Tých bezmála šesťdesiat rokov bolo pre mňa pomerne veľkým a krásnym dobrodružstvom. Niečo sa podarilo, niečo menej, ale celkovo pociťujem isté uspokojenie. Najlepšie sa mi pracovalo, keď som sa nadchol scenárom, keď mi dobre vyšli herecké obsadenia, a keď som videl, že spolupracovníci so mnou ťahajú za jednu reťaz. Najväčšiu radosť z práce som mal pri nakrúcaní komédií a rozprávok, z ktorých mnohé prežili dodnes a stále sa premietajú a vysielajú na pomerne peknom kúsku sveta. Chcel som jednoducho baviť divákov a často mi to vyšlo. Čo viedlo k tomu, že sa komédie a rozprávky stali žánrom, v ktorom ste sa cítili najlepšie? V oboch prípadoch som pracoval s fantáziou. Vymýšľať si neexistujúce svety a dávať im logiku a rád – bez ich vierohodnosti by sa diváci nebavili. Divák musí najprv uveriť, že kdesi pod zemou je akási ríša rozprávok, a až potom môže nastúpiť do nášho „dejového vlaku“ a zabávať sa nad našimi nezmyslami. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som „narazil“, jednoducho preto, že sme po dlhé roky žili pod silnou ideologickou cenzúrou, ktorá bedlivo strážila dokonca aj rozprávky. Známa je Vaša spolupráca so scenáristom Milošom Macourkom. Ako prebiehal proces vzniku vašich spoločných filmov? Nebolo to vždy rovnaké. Niekedy sme dostali ponuku od dramaturgie, inokedy sme spracovávali vlastný nápad. V oboch prípadoch sme sa začali stretávať a dlho sme debatovali a zapisovali si možnosti. Keď sme sa zjednotili, vypracovali sme v stručných bodoch stavbu deja. Miloš potom napísal prvú verziu scenára a s tou sme sa zaoberali tak dlho, až kým sme boli obidvaja spokojní. Na konci roka bude mať premiéru Váš nový film Saxana – veľtrh strašidiel. Nepokladali ste za riskantné nakrútiť druhý diel tak obľúbeného filmu? Riskantné to samozrejme je, ako všetky pokračovania. A nebude sa to volať Veľtrh strašidiel. To bol prvý nápad, od ktorého sme opustili. Istý nie je ani jesenný termín dokončenia, pretože je pred nami ešte stále veľký kus práce. Súčasťou tohto filmu sú vo veľkej miere aj 3D animácie. Akou skúsenosťou bola práca s touto technológiou? Kombinácia hraného filmu s animáciami je skutočne zvláštna. Predstavte si, že herec pred kamerou jedná s postavou, ktorá tam vôbec nie je, vedie s ňou dialóg a reaguje na jej správanie. Niekedy to naozaj vyzeralo, ako by sme sa zbláznili. Nakoľko sa zmenil koncept filmu oproti tomu, ktorý ste plánovali s Milošom Macourkom v 90-tych rokoch? Príbeh prešiel mnohými úpravami, už len z toho dôvodu, že sme sa rozhodli rozprávkové postavy vytvárať prostredníctvom animácie. Na trojmetrového dobráckeho jaštera jednoducho herca nezoženiete. Mimochodom, prvá verzia sa volala „Blackman kontra Saxana“. Vedeli by ste prezradiť dnešným mladým tvorcom recept na to ako spraviť kvalitné komédie, ktoré oslovia, ako tie Vaše, viacero generácií? Na to recept neexistuje. Za posledných dvadsať rokov sa u nás život výrazne zmenil a prenikavo sa zmenila i mentalita publika. A s tým si musí nová generácia poradiť sama. Isté je len to, že humor má len dve podoby: dobrú a vkusnú a zlú, čiže nevkusnú.
